Stránky

články, poviedky, postrehy

články, poviedky, postrehy
články, poviedky, postrehy - trochu fejtónu, poviedok

streda 14. decembra 2011

Ľadovce na ústupe, človek na postupe - do záhuby

Ledovce ve francouzských Alpách se prý zmenšily o čtvrtinu

10.12.2011 | zdroj: ČTK


Ledovce ve francouzských Alpách se prý zmenšily o čtvrtinu
Ledovce ve francouzských Alpách ztratily v uplynulých čtyřech desetiletích více než čtvrtinu své plochy. S odvoláním na francouzské vědce to dnes uvedla britská zpravodajská stanice BBC na svých webových stránkách. Podobné jevy ve světě se zpravidla přisuzují globálnímu oteplování v důsledku skleníkových plynů.

Na přelomu 60. a 70. let minulého století pokrývaly ledovce ve francouzských Alpách asi 375 kilometrů čtverečních, koncem uplynulé dekády to bylo kolem 275 kilometrů čtverečních. To představuje úbytek o zhruba 26 procent za posledních 40 let, uvedli autoři výzkumu.

"Úbytek ledovců je menší v severních Alpách než v jižních Alpách. Myslíme si, že je to menší výškou hor na jihu, ale také jinými klimatickými podmínkami. Na severu je více přeháněk a větší oblačnost," poznamenala Marie Gardentová ze Savojského univerzitního střediska, která představila závěry výzkumu na vědeckém zasedání AGU v USA.

Tým napočítal v posledních letech kolem 600 ledovců. Využíval především letecké a satelitní snímky, které ale prověřoval osobně. Automatické mapování terénu satelitem někdy "přehlédne" ledovec, který je pokrytý nějakou sutí či jen zakryt mraky, vysvětlila Gardentová, která výzkum vedla.

Před třemi lety švýcarští vědci došli k závěru, že také ledovce na švýcarské straně Alp ztrácejí stále rychleji svůj objem, poznamenala BBC.

 
Ledovce ve francouzských Alpách se prý zmenšily o čtvrtinu - žiaľ je to tak. Už neplatia ani nedávno vydané mapy! Všetko sa udialo v období kratšom než ľudský život! Katastrófu si ľudstvo stále nie a nie uvedomiť...
Vladimír Čuchran Horami

Lacove lavíny


Muž vyviazol živý spod lavíny: Pomoc si privolal mobilom!

http://www.cas.sk/clanok/104656/muz-vyviazol-zivy-spod-laviny-pomoc-si-privolal-mobilom.html
02. 02. 2009 09:58 - Mal z pekla šťastie. Horolezec Ladislav Deli (48) z Popradu traverzoval svah vo Veľkej Studenej doline, keď zrazu odtrhol lavínu, ktorá ho zasypala.


Horolezec Ladislav Deli.


Jeho volanie o pomoc však začuli kamaráti na lyžiach a zavolali záchranárov. Aj keď horolezca dvojmetrová vrstva snehu uväznila na pol hodiny, vyviazol našťastie bez zranení. „Liezol som na Grozsov ľadopád a potom som sa odtiaľ pobral na Zbojnícku chatu. Chcel som si to skrátiť, a tak som svah traverzoval, aby som nemusel ísť dole a zase hore. V jednom momente som pravdepodobne stúpil na snehový návej a už sa to na mňa sypalo,“ spomína si na včerajšiu lavínu Ladislav Deli (48).

Skúsený horolezec mal na
nohách snežnice a tie mu znemožňovali dostať sa spod nánosu snehu. Pod dvojmetrovou vrstvou snehu tam bol ako prikovaný. „Snažil som sa nespanikáriť. Rýchlo som si vyrobil vzduchový tunel a kričal som o pomoc, čo mi hrdlo stačilo,“ opisuje dramatické momenty pod lavínou Ladislav. Kamaráti ho síce počuli, ale na rozľahlom svahu ho nevedeli nájsť. „Po pol hodine sa mi podarilo vybrať mobil z vrecka,“ pokračuje Ladislav. Kamarátom potom cez telefón presne vysvetlil, kde sa nachádza. Horskí záchranári horolezca napokon vyslobodili a na mieste ošetrili.

Podľa horského záchranára Michala Gerčáka (27) horolezec podcenil situáciu nedostatočným vybavením. Mierne podchladeného
muža transportovali vrtuľníkom do popradskej nemocnice

na ďalšie ošetrenie. „Röntgen hrudníka a ultrazvuk brucha ukázali, že je v poriadku. Pre podchladenie bude však u nás na pozorovaní ešte dva-tri dni, potom by mohol ísť domov,“ uviedol traumatológ Ján Palko.
Autor: Nový Čas, Braňo Bielený
Laco, Laco. Pamätáš, keď sme zhučali spod Zlobivej? Vtedy som mal tvoje mačky pred svojou tvárou. Skončili sme na rume na Popradskom. Dvadsať rokov a viac je tomu naspäť. Tuším si mediálna hviezda. :)
------------

Prežil bielu smrť

13.03.2009 08:00|Zdroj: MILAN GREJTÁK
Aké sú pocity človeka, ktorého uväzní lavína? Horolezec Ladislav Deli to pred pár dňami zažil na vlastnej koži.
Spočiatku to bolo, ako keď sa vám noha z ničoho nič zaborí hlbšie do snehu. Bez predchádzajúceho náznaku, bez výrazného zvuku. Pocítil som len jemnučký záchvev, nepatrné pokĺznutie a už som sa postojačky viezol ako v hustej vode, čo ma vťahovala do svojich útrob – opisuje horolezec Ladislav Deli (46) moment, ktorý ho takmer stál život. Je to totiž len pár dní, čo takmer zahynul pod lavínou.

Uväznený v snehu

Hoci bol naozaj blízko smrti, lavínovú skúsenosť opisuje Laco Deli pokojne a racionálne. Práve sa vracal z výstupu Grószovým ľadopádom, keď hmotnosťou svojho tela odrezal dve nespojené vrstvy snehu. A tie sa aj s ním zošmykli do Veľkej Studenej doliny.
„Nešlo to rýchlo,“ konštatuje o zosuve, ktorý ho za necelú polminútu strhol asi päťdesiat metrov do kotliny. Strach vraj nepocítil, naopak, racionálne sa snažil robiť to, čo o lavínovom nešťastí vedel teoreticky.
„V lavíne širokej skoro sto metrov som hýbal rukami, manévroval telom, snažil sa, aby ma sneh nepretočil a aby som zostal na povrchu.“
Naštastie, hoci ho snehová masa vťahovala čoraz hlbšie, naozaj sa mu podarilo zostať v horizontálnej polohe. A keď sa lavína konečne upokojila, bol v snehu uväznený po plecia. Potom mu ponad hlavu preletela ešte jedna snehová vrstva a zrazu bol pokoj. Hrôzostrašnú „plavbu“ síce prežil, no v ľadovej mase mal telo pridlávené ako v betóne. Podarilo sa mu aspoň uvoľniť si ruky a odhrnúť sneh sponad hlavy, no potom sa len bezmocne díval na modré nebo, vrcholky okolitých štítov. Široko-ďaleko nebolo nikoho, kto by mu pomohol. A sám sa vyhrabať nedokázal. Snežnice na nohách pôsobili ako kotva.
Chyby
V osudnú nedeľu sa skúsený horolezec vybral na túru už pred siedmou ráno. Pozemnou lanovkou sa vyviezol na Hrebienok, aby sa potom pokojným tempom pobral ku Grószovým ľadopádom. To, že šiel sám, bola základná chyba, no on si to neuvedomil. Pri výstupe totiž nemal byť sám. K ľadopádom sa vybral len preto, aby využil čas, kým dorazí kamarát Rado Kotras. Potom chceli spolu vystúpiť na Zbojnícku chatu.
V nádhernom počasí všetko šlo bez problémov – cesta pod Slavkovský štít i výstup ľadopádom. Zostupovou trasou sa vrátil na jeho úpätie a okolo desiatej odtiaľ s Radom telefonoval. Ten už bol na začiatku doliny, takže sa dohodli, že sa stretnú na turistickom chodníku. Vtedy prišla druhá chyba – k chodníku sa pustil krížom cez svah zaviaty čerstvým snehom. „Nechcel som strácať výšku a nakoniec, robí sa to bežne,“ vysvetľuje. Lenže určite to nie je bežné v lavinóznom teréne. To si však Laco neuvedomil, pretože pred odchodom na túru si overil stupeň lavínového nebezpečenstva. Vyhlásená bola dvojka, čo značí, že pohyb v horách je pomerne bezpečný. „Lokálne to však mohlo byť aj rizikovejšie,“ uznáva. No a práve na to doplatil...

Volanie o pomoc

Keď Rado Kotras začul volanie o pomoc, ani vo sne mu nenapadlo, že kričí jeho kamarát. Veď pred chvíľou spolu telefonovali. Zdalo sa mu, že hlas prichádza od ľadopádov. Zlé tušenie ho premklo, keď objavil stopy smerujúce krížom cez svah a strácajúce sa na odtrhu čerstvo padnutej lavíny. To ho primälo opustiť chodník a ísť preskúmať hromadu snehu. V lavinisku však dlho nikoho nenachádzal. Počul síce volanie o ratu, no to sa odrážalo od okolitých skál, takže ťažko bolo určiť polohu kričiaceho.
„Netušil som, kde presne Rado je, no vedel som, že kráča dolinou. Preto som kričal, no najmä podarilo sa mi dohrabať k vrecku vetrovky, kde som mal mobil. Zavolal som mu a navigoval ho, kde som,“ vraví Laco, ktorý si ani na chvíľu nepripustil, že by sa jeho situácia zmenila na tragédiu.

Ďalší muž pod lavínou

Kým ho Rado našiel, bol v snehu uväznený približne pol hodiny. Medzitým jeho priateľ zavolal aj horskú službu, takže o dvadsať minút už krúžil nad lavínou vrtuľník so záchranárom Michalom Gerčákom a s lavínovým psom.
„Aj so psom ma vysadili pomocou navijaka. Zasypaného muža sme nemuseli hľadať, pretože už bol pri ňom priateľ. Určil som pozorovateľa, aby nás náhodou nezasypala ďalšia snehová vlna, a pustil sa do vyhrabávania,“ opisuje profesionálny člen horskej služby, čo sa dialo ďalej. O lavínach vie naozaj svoje. Pred ôsmimi rokmi sa totiž jedna odtrhla aj pod ním. Na svahu, kde s kamarátom lyžoval, sa zrazu pri jednej jazde sneh pod nimi pohol. Mali šťastie, že zostali na povrchu lavíny, no aj tak sa Michal zo zranení dostával niekoľko mesiacov. A ešte dlho bol psychicky otrasený. Napriek tomu sa o dva roky z neho stal profesionál, ktorý má riešenie dramatických situácií priamo v náplni práce.

Pôjde znova

Po oslobodení zo snehového zajatia dostal podchladeného Deliho do opatery lekár. V popradskej nemocnici pobudol dva dni. „Našťastie som nebol zranený, ale prešiel som kompletným vyšetrením. Bral som to ako neplánovanú preventívnu prehliadku,“ dnes už na túto tému aj žartuje. Na hory vraj nezanevrel, no v každom prípade si nabudúce dvakrát premyslí, kam v snehu stúpi.


...pokračovanie príbehu s lavínou. Až na tie uvádzané roky.
zverejnené na facebooku http://www.facebook.com/horami.sk

Budúcnosť festivalu horských filmov v Poprade je neistá

Nuž, nie je to dobrá správa. Festival aj vďaka ktorému sa zviditeľnilo mesto Poprad, Vysoké Tatry, ktorými sa, ak samozrejme treba, pýši celé Slovensko, nemá podporu u popradčanov, či len u ich zástupcov. Nepoznám rozpočet ani pohnútky zástupcov mesta, možno o slová turizmus, zdravie, turistika, príroda, hory poznajú len z internetu. Je to zlé znamenie nielen pre širokú verejnosť, pre milovníkov hôr, prírody, zdravia, krásy, že komercia určitého smerovania víťazí vo svojom ťažení proti vyznávačom uvedených hodnôt. 






Poprad je vstupnou bránou do Vysokých Tatier klenotu našej krajiny, ako tento kus nádhernej Zeme niektorí kvetnato ospevujú, ak treba, ako to niekomu vyhovuje, pretože inak sa k nim v globále správame často barbarsky. Je mestom so svojou atmosférou, kultúrou, históriou, krásnymi zakutiami, nádhernou panorámou hôr so svojimi problémami, ale aj ľahostajnosťou, či pretvárkou ("Potemkiáda" na http://turizmus-sk.blogspot.com/). Malo by si vážiť ľudí, ktorý svojim entuziazmom realizujú niečo tak zaujímavé, pútavé ako je tento festival s nádhernou ukážkou hôr a prírody našej Zeme prostredníctvom kamery odvážnych tvorcov. A že sa stalo festivalovým mestom. To sa nestáva v každom meste a každý deň.  
Som z toho sklamaný a budem sa snažiť, aby tieto hodnoty neprepadli na samé dno ľudkého záujmu. V každom prípade ďakujem tvorcom a usporiadateľom za sprostredkovanie nádher našej Zeme.    



http://korzar.sme.sk/c/6172114/buducnost-festivalu-horskych-filmov-v-poprade-je-neista.html

Už tohtoročný rozpočet festivalu s dotáciou od mesta Poprad 9 000 eur bol napätý. Mesto dá na festival na budúci rok už len 5 000 eur.
POPRAD. Budúcnosť Medzinárodného festivalu horských filmov v Poprade je po dnešnom schválení rozpočtu mesta Poprad otázna.
Poslanci schválili pre Nadáciu Horský film, ktorá festival organizuje, na budúci rok dotáciu 5 000 eur. Ešte tohto roku bola dotácia 9 000 eur, v roku 1998 pritom mesto podporovalo festival sumou viac ako 13 000 eur.
„Sme radi, že sme dostali aspoň túto sumu, ale v súčasnosti je situácia veľmi zlá, už tohto roku bol rozpočet festivalu veľmi napätý. Budúcnosť festivalu je veľmi otázna,“ uviedla pre SITA riaditeľka festivalu Mária Hámorová.
Nadácia Horský film je jediná inštitúcia, ktorá dostane od mesta dotáciu na kultúrne podujatia v Poprade v roku 2012.
V situácii, keď festival nebude mať garantované určité peniaze, nemôže sa podľa Hámorovej uchádzať ani o granty a dotácie z iných zdrojov. V súčasnosti zvažuje Mária Hámorová zotrvanie vo funkcii riaditeľky festivalu.
Druhým riešením je zorganizovanie 20. ročníka medzinárodného festivalu horských filmov v krízovom režime, čo znamená radikálne škrty v programe.
Ako príklad uviedla obmedzenie programu, tlačovín, zrušenie lezeckej súťaže, zasadnutia Medzinárodnej aliancie pre horský film, výrazné obmedzenie hostí festivalu.
„Možno požiadam ľudí, či sú ochotní robiť zadarmo. Alebo budeme vysielať filmy v pôvodnom znení?“ zauvažovala Hámorová. Sponzori majú podľa nej až príliš ďaleko do Popradu.
Zatiaľ nechce pripustiť myšlienku, aby sa jubilejný 20. ročník festivalu neuskutočnil, aj keď by sa podľa nej tomu niektorí možno potešili.
„Je jednoduché vypadnúť zo štruktúr, ale dostať sa tam späť by bolo výrazne ťažšie,“ uviedla Hámorová.
Medzinárodný festival horských filmov v Poprade je členom Medzinárodnej aliancie pre horský film, ktorá združuje najvýznamnejšie festivaly horských filmov na svete.