Koňec šveta

Keď si predstavím, že o chvíľu tu máme koniec sveta, napadá ma vyhodňarské slovo „šveto“ čo znamená sviatok. Takže koniec sviatkov znamená „koňec šveta“. Aj to tak nejako vychádza, ale starí Mayovia sa o pár dní sekli, „bo ešči neznaľi vyhodňaroch co sebe robia srandu“. Mayovia vtedy mysleli a mysleli a začali písať dni a týždne a mesiace a roky. A bol tam medzi nimi aj vyhodňar, murár, čo tam zarábal. Písal, či vlastne osekával, tesal, sekal do kamenných dosiek, písal kalendár a sním aj akúsi predpoveď do budúcna. Lebo kalendár je vlastne predpoveď. Bez neho by sme ani nevedeli, že napríklad o desať dní bude piatok a že bude pätnásteho. Na kalendári sa dohodli všetci, nie však na jeho forme, lebo už vtedy sa ľudia hádali, čo je vlastne jedno. A začali pripisovať zoskupeniam čísel akýsi význam. My žujúci v desiatkovej sústave rátame podľa počtu prstov na rukách. A keby sme mali po štyri rátali by sme do osem a potom znova od jednej. Zaujímavosťou by bolo akou sústavou si meria čas naša Zem, ktorej sa koniec sveta týka najviac. Jej je úplne jedno koľko máme prstov. 

Ale vráťme sa ku kalendáru a predpovedi o konci sveta, ako to tam v ten osudný čas v Mayskej ríši vyzeralo. Nezachovalo sa toho veľa. Nepoznáme ani meno nášho rodáka, autora predpovede. A vlastne to ani predpoveď nebola. Dlabal ho náš pracovitý rodák do kameňa a jednoducho sa mu zlomilo dláto, či sa mu minul materiál na doštičky, alebo sa dostal do platobnej neschopnosti, možno si odbehol v tej horúčave na pivo a zahustil to poldecákom a už sa nevrátil do práce, skrátka zapríčinil paniku budúceho sveta. Podaril sa mu marketingový ťah, čo by sme to tak mali nazvať, ktorý oblbol celú Zem. Dokonale. Zarobil na tom priemysel filmu, novinári, spisovatelia, televízie. Lebo tak tento svet funguje. Serióznosť sa schovala do peňazí do reklám, fikcií. Nahodil som minule túto tému vo výťahu a vznikla z toho úsmevná diskuzia. Na šťastie.       

Stále sme tí istí frajeri

Ani sme sa nenazdali a čas nám prepadol pomedzi prsty. Čo si hodnotím, je to že sme zostali, poniektorí, na prelome puberty. Prejavilo sa to nie tak dávno napríklad tvorbou gaštanových figuriek. Čo všetko sme vytvorili: stonožku, mačku, býka. Hrali sme sa ako deti. Veď sme sa z toho obdobia príliš nevzdialili. Stále sa radi pohráme. S niečím čo nás vracia do mladosti, čo už mnohí nepoznajú. Žiaľ. Aj toť predtým sme si zahrali vo štvorici iluzórny faraón, či sedmu. Bez kariet. To bolo rečí, kibicovania nazerania do kariet. A stačili nám podpivníky. Okolie nás určite považovalo za bláznov na vychádzke. Budiš. Vrátili sme sa do mladosti. My áno. Alebo sme sa rozdávali s gitarou. Chýbali slová. Nevadí. Tak sme to brumkali. „Brum, brum, brum, brum, potom brem, brem, brem, brem a potom bram, bram, takže sme prešli všetky samohlásky včítane „ô“ „ä“ mäkkého či tvrdého „y“, aj českého „u“ s kroužkem, čo bol najväčší problém. Všetko pre radosť prítomných návštevníkov a ešte aj náhodných poslucháčov.

Stále sme tí istí frajeri, aspoň si to myslím.  

Vlado Čuchran - horami.sk

Je dobré mať pri sebe papier

Myslím tým to, že človek a teda aj ja zabúdam. Ak mám papier nezabudnem. Zapíšem, čo som mal na mysli. Minule som myslel a nemal som papier. To značilo to, že som na tú myšlienku zabudol. Škoda. A predtým som zas papier mal, ale myšlienku nie. Nemal som čo zabudnúť... A inokedy som zas nemyslel na to, na čo som mal myslieť, teda na papier a dopadlo to blbo. Papier som v tej chúlostivej chvíli nemal.

Takže nezabúdam na papier.

6 hours Bike & Fun – MTB, 26', 29', Elektro Bike - 6 hodinovka, zábavička na bicykli

Stretnutie priaznivcov cyklo v prírode. Organizačné úsilie odmenené priaznivým ohlasom a bohatou návštevnosťou. Nádherné počasie, ľudia, atmosféra, prostredie, ktoré nesklame. Chata na Hrešnej 25.08.2012, pri Košiciach. Pretek „6 hours Bike & Fun – MTB, 26', 29', Elektro Bike - 6 hodinovka, zábavička na bicykli". Hromada nadšencov, ktorí chcú niečo zrobiť nielen pre seba, stretnutia, súťaživosť, šport, oddych, spoločná vlnová dĺžka. Čo iné si môžeš priať v precivilizovanom svete. Rozličné ambície. Rekreačné, športové, či len spoločenské stretko. Nejde o súťaž v zmysle zodratia tela či prezentácie anabolík. Robíš to, pretože si aspoň pre túto chvíľu a jej atmosféru odišiel zo začarovaného kruhu bytia „tam dole“. Snáď je to hľadanie charakternejších hodnôt, hľadania svojho skrytého „ja“, možno trocha predvádzania sa, schovaného za značkové artefakty. Možno je to dávno zakódovaný prejav súťaživosti, prijímanie a odovzdávanie skúsenosti, ponaučenie, zábava. Možno, len tak. Vybehnúť, zúčastniť sa, radovať sa a rozdať radosť iným. Možno stretnutia blízkeho druhu, čo poznačia ďalšie osudy, snáď v tom priaznivom smere. Možno obyčajný, dobre strávený deň namiesto supermarketu, umývania auta, četovania s nejakým závislákom. Chvála bohu, žiadne unudené postavy. Naopak atmosféra spolupráce, pohoda, pohodička, zábavička. Takto vyzerá 1. ročník šesť hodinovky, zábavičky na bicykli na hrebeni nad košickou ZOO. Príď nabudúce a presvedč sa.

Vlado Čuchran horami.sk

Stroj času pracovného

Pohľad na rozťahovacie plechové dvere výťahu vedúceho na pracovisko mi každodenne pri príchode do práce vnútil myšlienku zo sveta sci-fi. Brána do inej dimenzie, kabína stroja času, čo ťa delí medzi dvoma svetmi. Práca a súkromie. Každé ráno prekonávam dilemu vkročenia do iného sveta. Prekonávam zakorenený odpor k nutnosti vykonávania príkazov, pretože mám len mizivé percento osohu z vykonanej práce. Zbytok pripadne na štát, úrady, inštitúcie, bezodné zdravotníctvo, na tých čo nikdy nerobili a ani robiť nebudú. Nie je to môj  svet. Čudný svet, lebo stále viac a viac robím nie na seba, ale na zúfalo vysokú réžiu štátu. Nemám rád takýto svet, ale musím sa s tým zmieriť. Preto sa rád vozím svojím strojom času a unikám do iných dimenzií, rozmerov, ktoré už človek asi ani dnes už nevníma. Svet, Zem, príroda, radosť, človečina. Taká normálna. A tu ja rád.

Vlado Čuchran horami

Sterilita roku dvetisíc x

Všedný deň pána tvorstva začína niekde v klimatizovanom hygienicky čistom prostredí. Posteľ zbavená odvekých mikro spoločníkov, čo sa živia na našom prirodzenom odpade, chemické odpudzovadlá hmyzu, aby sa ani len nepriblížili k pánu tvorstva, raňajky s ovocím chemicky zbavenom od ich odvekých spoločníkov, teda od našich stravovacích konkurentov, mlieko zbavené živín čo je ako sterilný latex, chlieb z farbenej múky, exotická strava dovezená spoza oceánu, voda zo stovky kilometrov vzdialenej umelej priehrady. Vodu pri sebe si totiž zničil. Toalety dezinfikované biologickými zbraňami, syntetická vôňa na báze ropy nahradzujúca kvety v izbe, zubná pasta z chemických prípravkov vylepšujúca chrup po neustálom dávkovaní chémie do tela. Mejkap namiesto prirodzenej tváre ošľahanej zdravím vzduchom, slnkom, vodou. Klimatizované auto, čo ťa dovezie do klimatizovaného sveta biznisu. Po ňom klimatizovaný svet konzumu supermarketov. Nevidíš slnko strom, pasúcu sa kravičku, Zem, vesmír, priestor svojho bytia. Nevidíš už nikoho. Len seba. Vidíš čísla, kreditku, jasáš nad jej obsahom, tešíš sa na továreň, kde na to zarobíš. Nevadí ti, že továreň pred tvojim domom chrlí hnusný odpad a ty máš alergiu, pretože ty si potom kúpiš chemický prípravok, mastičku, ktorú si vyrobil v tej továrni a tá ti pomôže. Svrbiace bodky na tvojej koži, čo vznikli po konzumácií surovej zeleniny, ktorá vyrástla na poli pod tvojou továrňou, zeleninou nasiaknutou vývržkami tej továrne sú utíšené. Robíš na to, aby si vyrobil to, čo si následne kúpiš, aj keď by to vôbec nemuselo byť, ak by nebol ten hnusný odpad, na čom sa podieľaš.

Už nemusíš ísť do prírody, príroda na teba pozerá z veľkej obrazovky. Nemusíš. Posledne si náhodou prešiel kúsok cez akýsi nepoznaný park, lebo si chcel krátiť cestu do autoservisu a ako ti to uškodilo. Vzduch plný voňavých peľov, nasiaknutý vlhkosťou, slnko na teba svietilo a na odhalených častiach tela sa ti akosi vytvorili svetlé pľuzgieriky na tmavšom podklade. Fuj, samý spev, švitorenie poletujúcich vtákov, žiaden zvuk motorov, žiadna dlažba, informačné tabule, žiaden internet. To, aby si sa strachom zbláznil. Ale máš na každom kroku lekáreň tá ti pomôže s tvojím trápením. A máš aj hromadu stále sa rozrastajúcich nemocníc ako pýchu starostlivosti o teba. Lebo o teba sa treba starať. Musíš byť predsa zdravý, aby si mohol pracovať, preto ťa musia liečiť z alergií, kožných chorôb, srdcových, a ... skrátka celého teba, tvojho sterilného života, kde sa ťa všetci snažia pred čímsi chrániť. A zarobiť na tebe. Musíš viac pracovať, aby si na to mal, musíš vytvoriť nové továrne na šťastie, na sterilitu, aby si na to zarobil. Pracuj, lebo najnovšie si musel dokúpiť novú výkonnejšiu hygienickú klimatizáciu do všetkých svojich áut, do domu, do práce, aby si sa ochránil pred tým svinstvom, čo ti prilietava z tej tvojej továrne.

Kráľom sveta sa stala sterilita. Množstvo masírujúcich reklám je o absolútnej čistote, sterilite, superhygiene, Autá sa stali klimatizovanými čistými klietkami na prevoz z klimatizovaného domu na klimatizované pracovisko, aby si potom mohol konzumovať v klimatizovanom supermarkete živín zbavenú stravu. Ak chceš pôvodnú, hľadaj pod „bio“. To čo je prirodzené, sa stalo čímsi naviac, značkou. Ak si chceš oživiť potravinový balast, priplať si za živú mikroflóru, teda pôvodné živiny odstredené v bežnom výrobku. Nie je to zadarmo, platíš dvakrát. Za odstránenie živín a potom za extra živiny. Kupuješ makrobiotiká, mikroflóru, dotuješ sa vitamínmi, teda to, čo robí z jedla jedlo a nie balast, aby si dobehol v mlieku zmiznuté živiny, kupuješ celozrnné tyčinky, pretože chlieb je vyrobený akoby z papiera, priplácaš si za dovezený tovar a pritom ho máš hen tam na záhrade, na poli, pohŕdaš tým, čím sa živili generácie pred tebou, miesto behu po lesnom machu naháňaš kilometre v nejakom filtrovanom fitku. Veríš reklame, čo ťa klame či zavádza. Kúpeš sa v Jadrane, pretože kúpele tam za tým neznámym kopcom sú pod tvoju úroveň, a ani netušíš, že sa tam dá liečiť tvoj zdravotný problém. A tam za tými kopcami je ďalšie miesto, kde by sa rado zahralo tvoje dieťa v rozprávkovom dobrom lese, ktorý sa mu zapáčil na internete. Už ťa s tým dosť dlho otravuje. Musíš mu nájsť pestúnku, tá sa o neho postará. Aké krásne, koľko ľudí sa takto zamestná. Továrne, lekárne, výrobne liekov, nemocnice, k tomu sa vybudujú nové cesty, nové továrne na výrobu ciest a predstáv. Všetci si budú žiť v sterilite a krásne zdravo. Všetci si budú žiť v sterilite ducha.

Vlado Čuchran horami.sk

A vraj neexistuje veštenie

V minulosti sme vraj oplývali mnohými schopnosťami v duchovnej či duševnej sfére. Prenos myšlienok, telepatia, či podobné schopnosti sme vraj mali vo vienku v oveľa väčšej miere, než v dnešnom civilizovanom kýptiku.

Neviem či niektorí patríme do minulosti, alebo len potvrdzujeme  vývinový reťazec, ale tuším sme tí niektorí objavili v sebe tieto schopnosti. Alebo sa v nás nejako objavili. Možno to bude vplyvom nášho obdivu k nášmu Mesiacu a vesmíru, ale jedno je isté. My Lunosplňáci sme spomínanou minulosťou postihnutí. Šťastie, Smola?

Hľa: Ideme si s Paľom po chodníku. Obyčajný deň, obyčajný chodník, nie príliš vábivá obloha nás núti viac ju sledovať. Zrazu vidíme, ako sa malé útle lietadielko poberá v ústrety obriemu chmúrnemu búrkovému mračnu. Dávid a Goliáš, trpaslíček pred obrom. Paľo sa čuduje otázkou: „Kde sa tam teperíš“. Mne sa táto situácia tiež vôbec nepáči a pridávam sa k Paľovi: „Otoč to domov“ smerujem svoj príkaz smerom k lietadielku. V tú samú chvíľu sa lietadielko nahlo na bok a oblúkom sa vracia späť.  

Partia Lunosplňákov - na výpomoci u Maroša, kde sa na jeho záhradke - oáze prírody uprostred diania mesta, rozkonárila višňa tak, že potrebovala odbornú pomoc Ľuba. Ten to prišiel trocha ostrihať a dať jej ešte neskoro letný účes. Podarilo sa. Spoza konárov vykuklo elektrické trolejbusové vedenie. „Nestrihni to do drôtov“ naznačili sme s humorom rýchlo sa zvŕtajúcemu Ľubovi, hoci tie boli za záhradou, ale z nášho pohľadu sa javili ako pri strome, „lebo príde servisný trolejový voz“. Neprešlo ani 10 minút a na naše veľké prekvapenie ten voz prišiel, šiel okolo s pracovníkmi na plošine pozorne kontrolujúc drôty trolejového vedenia. To sme samozrejme už všetci bez slova vybuchli smiechom.      

Ako správna parta zašli sme na posedenie pri pive a kvalitnej živej hudbe. Počas jednej skladby omamnej gitary  a spevu speváka, hudobníka a zabávača v jednej osobe, Ľubo čosi viac menej pre seba zamrmlal názov pesničky čo si želal. Neuveriteľné, ale po skončení skladby nám gitarista Jožko zahral práve túto pesničku. Opäť smiech, čo okolitý prísediaci asi nechápali.

Moja osobná skúsenosť: nesledujem horoskopy, pretože mi pripadajú univerzálne. Až na jeden. Prečítal som si svoju budúcnosť na víkend v nejakom denníku. Mala ma stretnúť nejaká neplecha z elektrinou. Nuž väčšiu blbosť som ešte nečítal. Hodil som to za hlavu. Prišla sobota a z ňou občasné upratovanie. Zapnutie vysávača a vzápätí ticho. Vyrazené poistky. Výmena poistky. Nič. Vysávač skúšam na inom obvode. Funguje. Skúšam obvod nazerám do zásuviek. Navonok nič nevidieť. Otváram všetky zásuvky, dotyčná je trochu chytená, takže bežím do predajne a mením zásuvku. Šťava nejde. To už mi nebolo jedno pri predstave o poruche na trase, otváram všetky krabice, pretáčam skrutky. Takže asi sekačka vedenia. To snáď nie! Spomenul som si na ten nešťastný horoskop. „Neuveriteľné! Vyšlo to! To sa môže stať iba mne!“ hrešil som na všetko. Po spamätaní sa dávam do podrobnej kontroly všetkých zásuviek. Jedna má akýsi tenký drôt, preštikávam, skracujem, skrutkujem, zapájam elektrinu. Ide. Našťastie. Ešte dlho som sa spamätával z takéhoto horoskopu.    

Keď si predstavím, že všetko sa začalo vtedajším zázrakom – Nedám si vziať Ježiška, tak mi to pripadá tak trochu trhnuté, ale je to tak.

Minule sme išli cez Kavečany. Chlapi tam ešte večer makali na stavbe strechy domu. Nejako mimovoľne sme vyriekli „Len nespadnite chlapci“ Našťastie sa nám to splnilo.

Vlado Čuchran horami.sk

Obyčajné popoludnie

Možno obyčajné popoludnie víkendového júlového dňa. Náhle rozhodnutie a „vybieham“ od košickej ZOO na chatu pod Hrešnou. Horúčava dala zabrať tak si dávam po stúpaku zaslúženú penivú odmenu. Prisadám si k stou cyklistu. Nepoznáme sa. Na rozdiel od mesta je cítiť horskú atmosféru. Cítim, že si ju obaja užívame. Nadväzujem rozhovor. S potešením zisťujem, že je to spriaznená duša. Preberáme otázky slovenského turizmu, turistiky, ťažkopádnosti prístupu k problematike. Priateľ cyklista má tiež mnohé priaznivé skúsenosti z poľského pohraničia. Zhodujeme sa v tom, že Slovensko len šomre, ale v skutočnosti je v tejto oblasti málo aktívne a efektívne. Žiaľ je to tak. 

Lúčime sa a vo mne zostala priaznivá odozva. Pocity umocňujú výhľady a pohľad na údolie Kavečian. Som rád, že sa stretávajú ľudia s podobným uhlom pohľadu na svet.

Vlado Čuchran horami.sk

Všetci sme otrávení

Zatiaľ čo u susedov zúri prohibícia, stúpajú otravy alkoholom, či vlastne metylalkoholom, nejako ľuďom ušlo, že sme otrávení snáď všetci. Nezaslúžil sa o to žiaden metyl, ale viac menej my všetci. Stúpa apatia, bezútešnosť, agresívnosť, nevšímavosť. Klesá empatia, vôľa pomôcť, schopnosť vidieť veci v súvislostiach. Na jednej strane zvaľovanie viny na krízu, množstvo prázdnych rečí, sľubov, mocenské prekáračky, na druhej strane tí, čo sa ich všetko to dianie priamo a bytostne dotýka.

Sme médiami denne otravovaní akýmisi rýchlo kvasenými „celebritami“, čo nezriedka predstavujú vrstvu, čo má svoje miesto niekde inde a nie tam. Nekritický konzument často nedokáže selektovať a dokonca si z nich robí hviezdy, vzory. Mal by vedieť oddeliť kladné od záporného. Tak ako sa delí pri destilácií alkohol a metyl. Lenže, ako to býva práve ten metyl sa kriminálnym spôsobom dostal medzi ľudí. Zabíja. Zabíja tak, ako niektoré stupídne programy v televízií. Možno silné prirovnanie otráv. Žiaľ. Ale otravu duše asi natoľko nevnímame, dávkuje sa postupne a vytvára u niekoho závislosť, odtrhujúca ho od reality. Konkrétne konfliktné postavy sa stávajú vzorom, sú na prvých stranách médií, sú v upútavkách, žnú úspechy. Ich otrava sa vlieva postupne do mysle ľudí a mení ich hodnotový rebríček. Žiaľ tým negatívnym smerom.

Metylalkohol oslepuje. Človek nevidí. Ani mnohí ľudia tejto doby už nevidia. Zaslepený predstavou šťastia servírovanom mu médiami, či štátom, ani netuší, že je zbavovaný zraku, vnemov, rozhodovania. Človek už len zarába a konzumuje. Nieto rozdielu medzi takýmito otravami. Jedna zabíja telo a druhá intelekt.

Vlado Čuchran horami.sk

Ahoj

Odjakživa čo chodím na hory, ľudí na kopcoch zdravím. Za mladi „ahoj“ „nazdar“ či „dobrý deň“, vo veku skúsenejšom taktiež, až na to, že sa posunula veková hranica. Už si dovolím priateľské „ahoj“ či „nazdar“ ponúknuť na pozdrav aj starším a mladým tykám, ale úcta k veku aj tak nepustí. Tu zostávam v úctivom „dobrý deň“

Roky sledujem chovanie takýto stretávkových ľudí na horských chodníkoch. Sondujem hranice návštevníckej zóny. Mám na to veľmi  jednoduchú metódu. Zdravím ľudí aj v nižších pásmach ľahko dostupných aj pre občasných turistov či návštevníkov. Pozdravím napríklad skupinu v polosviatočnom oblečení napr. „nazdar“. Väčšinou mi je odozvou rozpačitý pohľad s otázkou v očiach „Odkiaľ sa poznáme?“ Táto skupina ľudí práve spoznala pradávny zvyk človeka: pozdraviť sa, hoci sa vidia prvý aj posledný raz. Akosi to vymizlo vo vzťahoch ľudí.

Nedá sa nespomenúť príklad opačný. Ľuďom na lazoch či odľahlých lokalitách, ale našťastie aj na niektorých dedinách naopak komunikácia nechýba. Je priam ignorantstvom turistu prechádzať pred priedomím sa sediacou babkou, dedkom a nepozdraviť ich. Nepozdravím tetu na ulici? Pozdravím. Pozdravím aj tetušku na lazoch a porozprávam sa. Je patrične zvedavá a aj pohostinná. Tomu málokto odolá.

Hory sú aj o komunikácií. Tá sa vytráca smerom bližšie k civilizácii. Je to paradox civilizácie.

Vlado Čuchran horami.sk

Vyjdeš na kopec

Vyjdeš na kopec. Lapáš po dychu. V duchu máš dilemu medzi únavou a pocitmi šťastia. Keď pulz nadobudne pokojnú frekvenciu a máš čas a počasie na rozjímanie, rozjímaš. Vidíš dole pechorenie pána ľudstva v rozpore z pohodou a kľudom prírody. Vidíš, cítiť, počuješ. Počuješ v diaľke rachot divokých motorov, hlasito sa dávajúc na vedomie svoju predstavu o prestíži svojho majiteľa. Zhon. Naháňanie sa za ilúziou šťastia.

Ale ty vidíš nádherné sexi krivky malebných pohorí v svadobnom závoji ranného oparu, vidíš drsné chlapské štíty lemujúce obzor. Hrdia sa na obzore a sú výzvou, tak ako je výzvou život a poznanie jeho tajomstiev. Lebo život je výzva. Pre niekoho hovenie si v blahobyte materiálneho šťastia, ale v ochudobnení ducha, pre iného v naplnení hodnôt morálky, empatie, spolupatričnosti bez nároku na spoločenské a materiálne ohodnotenie.
Užívaš si atmosféru okamžiku. Vnímaš to všetkými zmyslami. Ozaj všetkými. Nielen tými, čo sú ohlupované často stupídnymi reklamami. Ak máš to šťastie, že vieš vnímať, máš pred sebou nefalšovaný, neimitovaný nedigitálny vnem. Vidíš, počuješ, ohmatáš, ochutnáš, cítiš. Chceš sa s týmito pocitmi deliť, fotiš, filmuješ. Tešíš sa s kamarátom, ak tam nie si sám, alebo s inými fanúšikmi týchto pocitov, ak ich tam stretneš.

Dilema civilizácie, musíš dole. Máš tam rodinu, ale aj prácu, živobytie, úrady platby. Nevieš tu viac zotrvať. Musíš dole. Nádych, rozhodnutie. Ide sa. Čas pokročil. Máš pred sebou štreku dole, ale čo je horšie, dole ťa čaká štreka životná, zarobiť, uživiť, zaplatiť. Už aby si bol aspoň na chvíľu zase na nejakom kopci.

Lunosplňáci pomáhajú mladým

Keďže dnešný človek akosi zabúda ako vlastne príroda, ktorej je súčasťou je, vyzerá, rozhodli sme sa trocha napomôcť k poznaniu najmä tej mladšej PC generácii, k rozšíreniu ich vedomostí a všeobecného obzoru a najmä rozlíšeniu skutočnosti od virtuality, odtŕhajúc ich takto od obľúbeného monitoru a nútiac ich, aby ich vlastné nohy aby šliapali a pľúca aby lapali dych, hneď po opustení dopravného prostriedku, niekde poblíž lesa. Nejde o komplexné vylepšenie či zopakovanie učiva prírodovedy, vlastivedy, ale ako naznačil klasik: „ ide o učenie hrou“. Rozhodli sme sa aj my lunosplňáci prispieť trocha ku pozdvihnutiu vzdelanostnej úrovne našej mládeže.  

Vychádzajúc z komerčne založenej mládeže, sme nadobudli presvedčenie, že z tejto línie nezbehneme a neprepadneme do úbohej prázdnoty dobrovoľnosti a nezištnosti. Preto hneď na začiatku pochopiac, že ak niečo nestojí nič, teda po slovensky je to zadarmo, tak o to nik nebude mať záujem. Preto sme v prírode ihneď zriadili prírodovedný automat, kde sa po vhodení platidla zobrazí názorne naša okolitá príroda. Podotýkam v 3D! Bez okuliarov v najvyššom možnom pixlovom rozlíšení, bez podsvietenia, s priestorovým zvukom najvyššej hifi kvality. Neskutočná novinka! Z nasledujúceho obrázku vidieť, že náš náučno-poznávací projekt sme poňali úplne netradične a v súlade s eko princípmi. Celý počítačom riadený systém automatu sme šikovne schovali do stĺpu prístrešku, ktorý je na nerozoznanie od prírodného dreva. Je to nádherný výsledok nášho designéra a zároveň jeho celoživotným dielom. Pre ujasnenie spodná štrbina slúži na mince, horná na papierovú menu. taktiež nepohrdne bankovými kartami, najmä ak majú na sebe napísaný kód, pretože bez neho nevie identifikovať platbu. Na obrázku nevidieť ešte väčšiu štrbinu. Tá je na dlhopisy. Tu môže nastať problém, pretože automat reaguje na situáciu na trhu a niektoré štátne nie a nie prijať.    

Fajnšmekri majú k dispozícií prírodovedný automat v prírodnej verzii "lesný strom" 

Aké služby poskytuje prírodný automat? V prvom rade musíme upozorniť, že v cene nie je zahrnutý vzduch, je to náš bonus. Dýchajte si ho koľko chcete. Zatiaľ. 

Poskytované služby:

Pokyny: v prvom rade sa doporučuje pre možnosť ich vnímania mať oči otvorené a uši vymyté (o mozgu nehovoríme) a mať vypnuté slúchadlá na ušiach, odložené tmavé okuliare a na chvíľu prestať v náročnej biznis konverzácií, lebo iba tak sa vám podarí zachytiť informáciu, že nad vami poletí sršeň, zacvrliká cvrček, či prejde okolo medveď, ako názorne ukazuje náročná digitálna potlač na stĺpe. Vernosť predvádzanej scény je na nerozoznanie od reality a je možné dokonca zamiešať sa do deja. Pri scénach s medveďom sa to však príliš nedoporučuje.   

Náš informačný stĺp má aj iné geniálne doplňujúce údaje GPS, čím sa stáva v oblasti IT celkom výnimočným: 

 

V cene za zážitok je miesto na sedenie pre manželku...

 

...svokru...

...a napokon aj pre manžela.

Priatelia, tento (pomaly) zázrak sa nachádza na Rákocziho prameni pri Jahodnej, pri Košiciach. Vyviera tam nefalšovaná, chemicky neupravovaná bez éčková nádherná životodarná voda. 
Ozaj, viete odkiaľ pochádza voda na Zemi? Predsa zo supermarketov. Na zdravie!  

Jano Bryndziačisko, Grúň nad Hornádom, skupina lunosplňákov

   

   

Míša Medveď v Košiciach

V Košiciach sa šíria správy takéhoto druhu:

Kavečiansky medveď už bol aj na sídlisku KVP http://kosice.korzar.sme.sk/c/6418842/kaveciansky-medved-uz-bol-aj-na-sidlisku-kvp.html

Chýry o tom, že medveďa, ktorého zbadal v nedeľu večer poľovník v okolí Kavečian, vraj videli už i na košickom sídlisku KVP, sa potvrdili. Bol tam dokonca o deň skôr ako v Kavečanoch. Šéfa košických poľovníkov o tom informovali policajti.

KOŠICE. Ľubomírovi Myndiukovi telefonoval operačný dôstojník polície v noci zo soboty na nedeľu, približne o pol druhej.

Košická policajná hovorkyňa Jana Mésarová včera potvrdila, že v nedeľu o 1.35 hod. bola vyslaná hliadka OO PZ Košice-KVP k reštaurácii na Povrazovej ulici v Košiciach.

„Podľa občanov sa tam mal nachádzať medveď, policajná hliadka ho ale na uvedenom mieste nespozorovala,“ informovala Mésarová.

„Následne bola hliadka operačným odborom vyslaná na Triedu KVP s tým, že po ceste prebehol medveď, ktorý smeroval k poliklinike KVP na Cottbuskej ulici. Od občanov bolo zistené že medveď prechádzal po Cottbuskej ulici, následne po Titogradskej, kde sa stratil v lesnom poraste v smere na záhradkársku lokalitu „Čičky“.“

Uvedenú oblasť prepátrali hliadky pohotovostnej motorizovanej jednotky KR PZ v Košiciach, ako aj hliadky Obvodného oddelenia PZ Košice Západ s negatívnym výsledkom.

„Operačný mi do telefónu povedal, že ich hliadka má na KVP medveďa, ten asi neskôr odišiel do lesa a odtiaľ ku Kavečanom,“ uviedol Myndiuk.

„Prečo sa tam zatúlal? Pravdepodobne cítil nejaké odpadky, tak išiel za nimi. Ak si totiž raz na ne medveď zvykne, bude tam chodiť stále. Nie je to až také výnimočné, vlani medveďa videli pri obci Ličartovce, celoročne sa zdržiavajú v okolí Zlatej Idky.“

Dlhoročný skúsený poľovník si myslí, že medvede lákajú do okolia mesta nielen odpadky, ale možno i lesná zver, ktorá uhynula na cestách po zrážke s autami.

Len pri Poľove bolo od marca doteraz zrazených osem kusov srnčej zveri, pri bývalom Červenom raku na sídlisku Jazero je ďalšie takéto kritické miesto.“

Obyvatelia KVP nič netušia

Muž, ktorý býva v rodinnom dome na Povrazovej ulici, nám povedal, že o žiadnom medveďovi, ktorý sa túlal po sídlisku, vraj nič nevie.

„V sobotu sme neboli doma, ale ani včera či dnes mi nikto nič o tom nehovoril.“

Čašníčky z neďalekého pohostinského zariadenia takisto o túlavom medveďovi ani netušili.

„Zákazníci by nám o tom určite niečo povedali, teraz sa budem báť chodiť z práce domov,“ tvrdila jedna z nich.
Keďže si to vraj medveď strihol neskôr okolo polikliniky na Titogradskú, opýtali sme sa na neho staršieho psičkára.

„O medveďovi nič neviem, ale je mi celkom jedno, či zomriem na nejakú vážnu chorobu, alebo v jeho pazúroch.“

Mladík, ktorý práve na ulici vystúpil z auta, sa pri zmienke o asi 100 či 120-kilogramovom zvierati na sídlisku iba smial.

„Čo už s tým teraz? To je len dôsledok toho, ako sa k nim ľudia správajú. Vytláčame zvieratá z ich teritórií a ony potom idú za žrádlom do miest,“ už celkom vážne vravel Patrik.

Medveď, podľa hlásenia občanov, zmizol kdesi v okolí záhradkárskej lokality „Čičky“, poniže Titogradskej.
„Ježiš Mária, nestrašte ma, veď nie sme v Tatrách,“ reagoval na túto informáciu chlapík idúci po chodníku neďaleko chát.

Poľovníci tvrdia, že medvede sú na Slovensku premnožené. Na prípadný mimoriadny odstrel chlpáča je však potrebné povolenie z ministerstva životného prostredia.

Ľudí z košických Kavečian vystrašil medveď http://kosice.korzar.sme.sk/c/6417065/ludi-z-kosickych-kavecian-vystrasil-medved.html 

Obyvateľov košickej mestskej časti Kavečany v utorok dvakrát upozornili miestnym rozhlasom, že sa v okolí obce potuluje medveď. Zbadal ho poľovník Marián Horváth, ktorý práve vtedy sedel na posede.

KOŠICE. Medveď sa pohyboval v lokalite Humniská, kde sa nachádza veľa chát, mnohé z nich sú obývané.

Ich majitelia vraj často chodia pešo po poľnej ceste, práve okolo poľovníckeho posedu.

Včera asi nebolo v Kavečanoch jediného človeka, ktorý by už o medveďovi nevedel. Starosta Ján Kupec (KDH) nám povedal, že ako prvého po tejto správe kontaktoval riaditeľa miestnej zoo.

„Pýtal som sa ho, či majú všetky svoje medvede, či im náhodou nejaký neušiel,“ uviedol Kupec. „Riaditeľ uviedol, že všetky ich medvede sú na svojich miestach.“

Kavečanci, dokonca ani tí najstarší vraj nikdy v živote nepočuli o tom, že by sa pri ich obci vôbec niekedy medvede vyskytovali.

„Viete, že máme obavy,“ tvrdila nám pani Tatiana Eliášová. „Motáme sa kade tade, chodíme na prechádzky, nehovoriac o tom, že je tu rekreačná oblasť. Je to dosť nebezpečné, veľa ľudí chodí behať po okolí. Odkiaľ sa sem mohol zatúlať medveď netuším. Určite ale teraz do lesa na huby chodiť nebudem.“

Na obecnom úrade sme zastihli dôchodcu, ktorý sa rozhodol, že nielenže nebude chodiť na huby, ale ani nevkročí do lesa.

„Čo som blázon? Veď taký medveď je nebezpečný, nie je to žiadny špás, mohol by aj roztrhať človeka.“
Niektorí neveria

Výzvu pre občanov o nečakanom huňatom „návštevníkovi“ v okolí Kavečian čítala do rozhlasu manželka poľovníka, ktorý medveďa zbadal, Mária Horváthová.

„Manžel to ihneď hlásil poľovníckemu združeniu, na základe pokynu pána starostu sme informovali ľudí, aby sa pohybovali so zvýšenou opatrnosťou. Viete aký prišiel manžel domov vystrašený? V lese bol sám, vrátil sa okolo jedenástej večer. Hovoril, že najprv si myslel, že vidí divú sviňu. Posvietil si a vtedy zbadal medveďa. Vraj ho tlieskaním či ako dvakrát alebo trikrát odplašil, ale medveď sa zakaždým vrátil späť. Neskôr keď zliezol z posedu, utekal krížom cez pole s pšenicou, domov prišiel celý spotený. V nedeľu, predtým než odišiel do lesa, sme varili guláš so susedom a hovorili o medveďoch, lebo on je zo stredného Slovenska a tam ich majú dosť. No a padali také frajerské reči, že čo u nás v Kavečanoch, aké medvede, veď tu nie sú. No a vidíte, manžel si ho asi privolal.“

Sú však i takí čo neveria tomu, že sa medveď naozaj „premáva“ okolo dediny.

Chlapík v bufete pri zoo netajil, že to celé považuje za pritiahnuté za vlasy. „Neverím tomu, podľa môjho názoru ide o nejaký výmysel.“
Kolega mal šťastie

Horváth poľovníči 20 rokov, zažil už všeličo. Na našu otázku, či bol po stretnutí s chlpáčom vydesený reagoval slovami, že vydesený by bol asi každý.

„Mal som i zbraň, ale na medveďa ju použiť nesmiem. Musím ale priznať, že k autu som sa veru fakt ponáhľal. Starí ľudia hovoria, že tu nikdy v živote medveďa nevideli. Ten „môj“ mal určite okolo sto, možno i do stodvadsať kíl, môže byť dvoj až trojročný, najskôr samec. Odo mňa bol vzdialený maximálne 25 metrov. Sadol som predtým na posed, máme tam zakŕmené na diviaky, chcel som sa pozrieť, či tam vôbec chodia a tak. Okolo štvrť na desať večer, bolo už šero, sa objavil čierny chrbát, hovorím si, je to diviak, hó a aký veľký. Pozriem lepšie, na diviaka sa mi zdal totiž priveľký, ešte i chôdzu mal inú ako diviaky. Hovorím si, čo je s tým diviakom? Chráme alebo je postrelený? No a keď sa otočil a dvihol hlavu, bolo mi hneď jasné, že je to macek. Na sto percent. V tej chatárskej oblasti som hneď upozornil jednu pani, poriadne sa zľakla, bol tam i cyklista, ten sa otočil na mieste a vrátil späť odkiaľ prišiel.“

O veľkom šťastí môže hovoriť Mariánov kolega, poľovník Peter Baran. Deň predtým ako sa medveď objavil, bol totiž na tom istom mieste diviaky prikrmovať.

Včera sa už v Kavečanoch hovorilo aj o tom, že statného predátora údajne nejakí ľudia videli pohybovať sa v okolí Sídliska KVP.

Reagujúc na dianie a šíriacu sa paniku, musíme veci dať do náležitého poriadku. Míša Medveď, lebo tak sa hlavný predstaviteľ volá, sa teraz poneviera v končinách, kde mávame svoje lunosplnové stretnutia pri Kavečanoch. Nie je to vôbec náhoda. Reagoval na našu výzvu stretnutia turistov a recesistov z blízkeho a vzdialeného okolia. Je jasné, že v hlbokých lesoch, odkiaľ pôvodne pochádza, nie je až taký dobrý signál a tak neskoro zachytil správu, takže sa netrafil do termínu. Takže odkaz Mišovi:

Mišo prestaň sa túlať, zalez do lesa, stretneme sa zase podľa dohody.  

...a či chceme a či nie, zvieratá sú všade, ale aj medzi ľuďmi, tých sa akosi nebojíme a ani ich nedávame hneď na "odstrel". 
Pozorné oko zbadá stopy niekoľkých druhov zveri, čo tade prechádzalo a hľa aj nejakého "medvedíka". Ale aj pneumatík. A aby sme nešírili paniku, bolo to veľmi blízko Košíc, v lesoparku, na frekventovanej turistickej značke, kde sa to len tak hemží ľudmi a lákavými odpadkami...

Kto uverí, kto nie...
  

Jano Bryndziačisko, Grúň nad Hornádom, skupina lunosplňákov

Ako dopadol Kavečiansky lunospln

Zverejnil som takúto pozvánku na Kavečiansky lunospln. Postrehy z podujatia ďalej v texte 

Pozvánka na nultý, či prvý ročník, či mesačník Kavečianskeho lunosplnu vo večerných hodinách.

Stretnutie pre milovníkov, či obdivovateľov prírody, turistov i neturistov. Voľne nadväzuje na príbeh http://horami-sk.blogspot.com/2012/03/nedam-si-vziat-jeziska_7615.html


Trochu humoru, recesie, zamyslenia sa, stretnutie turistov aj mimo horských chodníkov, pokus o vytvorenie záujmu verejnosti o dianie okolo nás... Doporučené sú ďalekohľady a podobné ďalekokuky, vítané sponzorské placačky, či iné dary, do prípadnej tomboly.

V budúcnosti plánované napr. ako východzie miesto pre viacdenné túry v okolí Košíc, či naopak cieľ túr, v závislosti na dni v kalendári a od želaní účastníkov.
Dátum: piatok 6. apríla 2012
Čas stretnutia: tma, čas cca okolo 19.hod.
Miesto: pri kaplnke, na hrebeni prechádzajúcom na Hrešnú (pozri mapu dole) resp. potom napr. blízka krčma
Prístup: doporučená MHD z Košíc č.29, vystúpenie na zastávke cintorín Kavečany v obci, potom vľavo serpentínou hore ulicou okolo cintorína, hore obcou na blízky hrebeň ku kapličke, vedúci ďalej ku chate Hrešná nad ZOO a nad zjazdovkami. Cestou vás bude zľava sprevádzať výstražné červené svetlo vysielača
Počasie: v prípade nepriazne počasia sa stretnutie predraží dlhšou návštevou spomínanej krčmy...
Trasa: tam a naspäť
Výstroj, vybavenie: ak s batohom, tak s vhodným spoločensky prospešným obsahom a vhodná je bucľatá peňaženka pre poznávanie obce
Dianie: nahýňanie krkov, vyvaľovanie očí na východ mesiaca, nahýňanie krkov pri iných spoločenských činnostiach spojených s otváraním spoločensky prospešných batohov, pokec


Nepoužívajte Strmú ulicu. Tuším je uzavretá ako slepá.


PS: Podľa ostatného prieskumu sa krčma pôvodne plánovaná bližšie ku stretku nezúčastní podujatia z dôvodu sviatku. Preskúmali sme terén a našli sme väčiu a ešte bližšiu ku inej zastávke MHD (spodná zastávka smerom dole v strede obce ul. Gazdovská) otvorenú pre naše potešenie aj vo Veľký piatok. No väčší komfort už nevieme vybaviť. (na mape na polohe vyššie). 

http://kopce.webnode.sk/products/kaveciansky-lunospln-/

...ako to dopadlo...

Keď sme ako organizátori kalkulovali účasť na lunosplne, vychádzali sme z počtu účastníkov na spodnej hranici, t.j. minimálne traja, čo je náš organizačný štáb. Maroš mal akési horúčky, možno v zápale príprav a tak sme východzí počet účastníkov stanovili na minimálne 2. To, aby sa nám pri rátaní percenta účasti, zlepšila štatistika oproti pesimistickým prognózam. Keď sme sa napokon pred odchodom na podujatie stretli všetci traja organizátori, naše prepočty sa razom zvýšili na 150% a optimizmus vzrástol. V autobuse MHD sme potom vyhľadávali typy, čo sme považovali za účastníkov stretnutia. Vystúpiac z autobusu nám bolo jasné, ako sme sa zmýlili. „Možno niektorí šliapu z iného smeru a čakajú nás na hrebeni“ dúfali sme, pozerajúc na hodinky ukazujúce niečo pred plánovanou 19. hodinou, pridajúc do kroku, aby sme pred očakávanou haldou účastníkov nezostali v hanbe, že meškáme. Pohľad na oblohu s preháňajúcimi sa nízkymi mrakmi dával tušiť, že na hrebeň dorazia len tí najviac otrlí. Aj tak bolo a po pol hodine márnych dúfaní na mieste stretnutia pri kapličke, sme začali, pri triezvej mysli a po triezvom zvážení šancí účasti ďalších možných nadšencov aj bez nich, s úvodným ceremoniálom zahájenia nášho lunosplnu. Bez prítomnosti audiotechniky sme zaspievali našu lunosplnovú hymnu, ktorú pre nás zložil neznámy bača spod liptovských grúňov. Tú sme zopakovali aj vo verzii pre sluchovo postihnutých, aby sme nikoho nediskriminovali. Tím sme sa stali prvými na svete, čo majú hymnu preloženú do posunkovej reči. Sláva nám! Mesiačik  spoza mrakov sa akiste nestačil diviť. Potom nasledovalo slávnostné krstenie v našom prípade nie CD, ale mapy Mesiaca, samozrejme už s prvými turistickými plánmi, trasami túr, čo sme pripravili pre budúcich návštevníkov. Krstilo sa samozrejme slovenskou slivovicou. Podotýkam, že ide o prvotinu svetového významu. Ako prví na svete sme pripravili prvú turistickú mapu Mesiaca. Opäť sláva nám! Má to ešte drobné zádrhely: Na mape nie sú vyznačené stravovacie zariadenia, keďže vznikol zásadný problém s konzumáciou tekutín v skafandrovej prilbe s čím sa už zapodievajú chlapci z NASA a ani zbytky pristávacích modulov, pretože celé kovové zradenie, už ktosi stihol odniesť do šrotu, s čím sa zaoberajú zase naši chlapci z polície. A taktiež tam nie sú naznačené pramene vody, takže odporúčané je vlastné pitivo a vlastný kyslík hoci ide o malé výšky.  

Ako akiste vidieť a privíta to každý turista, mapa je prehľadná a vedie nádhernými a známymi zákutiami na slnečnej strane Mesiaca s peknými výhľadmi na Zem. Našťastie odtiaľ nevidieť ten chaos na nej. V príprave máme aj trasy na odvrátenej strane Mesiaca, ale pre malý záujem o nočné pochody a privysokú spotrebu potrebných batérií, nebude takáto mapa zverejnená. GPS súradnice zatiaľ z pochopiteľných dôvodov nie sú. Turisti si môžu pribaliť aj nejaké to kilo zásob naviac, čo vôbec nevadí, pretože je tam oveľa nižšia mesačná príťažlivosť. V každom prípade pôjde o prvopriestupy ciest. 

Celý organizačný štáb nakoniec po zvážení perspektívy dlhodobého moknutia presunul svoje pôsobenie do prívetivého prostredia pohostinného zariadenia, kde sa plánovalo stretnutie po vzhliadnutí splnu a ktorého majiteľ po letmom spočítaní účastníkov neskrýval svoje sklamanie. Ale dohodli sme sa, že to napravíme a preto pre Košičanov pripravujeme turistické pohyby v okolí Košíc. A to samozrejme už o mesiac pri splne asi 5. a 6.mája (sobota a nedeľa) s ukončením alebo zahájením v spomínanom zariadení, čo si každý účastník túry akiste plne zaslúži.

Aby nedošlo ku nedorozumeniu.

Neide o nočné túry prírodou, ide o denné túry, túlačky po blízkom okolí Košíc, s ukončením či začiatkom v dňoch blízkych splnu povedzme aj s dobrovoľným pohľadom na nočnú oblohu, v uvedenej lokalite. To, že sa niekomu podarí dôjsť na uvedenú lokalitu v neskorších večerných hodinách, či naopak v ranných, je jeho šikovnosť či nešikovnosť, zámer, či zblúdenie. Je to na ňom. Snažíme sa ľudí dostať od blikajúcej obrazovky do prírody medzi veselú partiu.   

P.S.

na tému mesiaca pozri:

• http://www.youtube.com/watch?v=Beg_Gbl8Nsg&feature=colike 

• "okná vesmíru dokorán" vľavo hore je Mesiac v polohe "D"

Vlado Čuchran horami.sk

Nedám si vziať Ježiška

Maroša s Paľom už asi nemusím predstavovať, poznáme ich z iných tu zverejnených príbehov. Ale skúsim popísať iný príbeh v kombinácii so mnou.

Niekoľko dní naspäť v marci 2012 nastala výnimočná konštelácia našich planét Venuše a Jupitera. Vidieť sa to dá len výnimočne raz za niekoľko desiatok rokov. "To si predsa nenecháme ujsť." To bolo predsavzatie prv spomínaných. Mňa to oslovilo tak bleskovo, že som sa večer pri stretnutí s nimi otočil na päte a už sme cestovali mestskou hromadnou dopravou na miesto, kde sme predpokladali, že bude minimálny svetelný smog od mesta. Bol to kúsok od zastávky v Kavečanoch na bočnom hrebeni vedúcom na blízku chatu Hrešnú. Nedočkaví výnimočnosťou sme po vystúpení z autobusu hneď Maroš a ja, makali ku prvému blízkemu miestu odkiaľ bolo vidieť čiastočne potrebný horizont oblohy. Astronomicky skúsenejší Paľo po vzhliadnutí zatiahnutej oblohy si to hneď namieril rovno ku blízkej krčme, s poznámkou, že o pol hodiny to bude lepšie, čo voľne preložené znamenalo, že si dáme pivo. Samozrejme, že sme nevideli nič a vidiac rozľahlú vrstvu oblakov nad nami sme dlho neváhali a bez slova sme sa stotožnili s Paľovým názorom. Ten nás už s úsmevom na tvári a pivom v ruke vítal v miestnej vieche. „Ideme“.“ Ideme?“ prehadzovali sme si otázky a odpovede hodnotiac naše šance pri posedení. "Ideme." To už pani krčmárka zbystrila pozornosť a po zinkasovaní sa s vidinou väčšej tržby opýtala, kedy ešte prídeme. „Ešte prídeme“ svorne sme súhlasili s našim dohodnutým cieľom, nevediac ako pochodíme a mastili tentoraz nad dedinu na hrebeň. Medzitým sa počasie vôbec nezmenilo. Paľo pri pohľade na rovnakú oblohu ako predtým, optimisticky zahlásil, že sa zamračená tmavá obloha roztiahne, čo sme Maroš a ja komentovali s patričnou dávkou irónie. Napäté oči čumiace cez mraky hľadajúc nejaké presvitajúce svetlo žiarivých hviezd nočnej oblohy, či túžba poznania nakoniec vyvolali zázrak. Nepreniknuteľné oblaky sa pomaly nad nami roztvorili a ponúkli nám v tú chvíľu takmer čistý pohľad na hviezdnu oblohu.„Božie oko“ krútili sme neveriaco hlavami a ja som v tú chvíľu začal veriť na zázraky. Nikde inde čo oko dovidelo diera v oblohe nebola. Jednoducho zázrak. Paľo, čoby astronóm amatér upriamil našu pozornosť nad horizont, kde sa uprostred zostávajúcej mračnovej vaty slabým svetielkom prebíjali dve hviezdičky. S nadšením rozprával, že tá horná je on a dolná ona. Blízko seba sťaby vo vzájomnom objatí. Boli to maličké hviezdičky a nijako sme to nekonfrontovali s tým, že to mali byť jasné žiarivé hviezdy. Potešený na duchu sme takto pretrvali niekoľko dlhých minút a ochkali sme sa nad celým vesmírom a neopakovateľnosťou chvíle. Zrazu naše rozjímanie prerušil opatrným príhovorom Paľo. „Chlapci toto nie je Venuša a Jupiter. Pomýlil som sa, sú niekde v mrakoch ďalej na horizonte.“ Ja s Marošom, ktorí sme doteraz verili, že ich vidíme, a uverili sme aj zázraku otvorenia oblohy len pre nás a verili sme všetkému ako malé deti v Ježiška a zrazu... Zdúpneli sme. Mali sme chuť ho skopnúť dole do dediny. Ešte aj autobus nám ušiel pred nosom. Takže sme šli zvýšiť tržbu do výčapu, aby sme zhodnotili výpravu za poznaním. Paľo nám ešte dlho do posledného spoja vykladal o svojom omyle a kupoval si nás rundami. Ale ja verím, že som Venušu a Jupitera videl. Nedám si predsa vziať Ježiška.



horami.sk

Klasifikovanie chát na horách

Pri klasifikovaní ubytovaní a služieb na horách existuje stále neutešený stav v informovanosti o objektoch, (chatách) pretože pokiaľ viem, neexistuje určenie čo je to horská chata ani vo vyhl. 277 Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z 26. júna 2008, ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried. Chcelo by to rozkategorizovať všetky chaty, aby sa vedel návštevník zorientovať, - ale je tu asi legislatívna diera, ktorá nerieši základnú podmienku ubytovania na horách a to z hľadiska sezónnosti, ale aj z hľadiska kategórie štandardu služieb, potreby a možnosti núdzového prístrešku, ako je to v Alpách, rozlíšenia medzi chatami so službami pre verejnosť a chatami podnikovými, čo je ešte stále na našich mapách, teda mať informačný prístup k ubytovaniu a službám z hľadiska bezpečnosti. Mať na mape VŠEOBECNE vyznačenú chatu, prísť ku nej a tam skolabovať pred zavretými dverami je veľmi ožehavé aj z právneho hľadiska. Možno sa pokúsim iniciovať riešiť túto problematiku.

Čierny víkend v Nízkych Tatrách: O život prišli štyria ľudia!

04. 03. 2012 10:07 - V sobotu v Nízkych Tatrách tragicky zahynuli Tereza († 25) z Prahy, Peter († 32) z Brezna a Jaro († 42) z Valaskej. V nedeľu pribudol štvrtý mŕtvy Jiří († 28) z Brna.

Do českej lyžiarky Terezy († 25), ktorá sa viezla na vleku, narazil neznámy snoubordista.

Autor: tv joj

V sobotu zahynuli v Nízkych Tatrách traja turisti. V nedeľu našli ďalšie nehybné telo. Banskobystrická policajná hovorkyňa Mária Faltániová informovala, že v Nízkych Tatrách našli v nedeľu už štvrtú obeť. Je ňou skialpinista. Podľa informácií, ktoré získal Čas.sk, obeťou je Jiří († 28) z Brna. Moravák, ktorý sa v nedeľu vybral spolu s ďalšími skialpinistami na túru na Ďumbier.
Podľa informácií Horskej záchrannej služby na padajúce telo spod vrchola Ďumbiera upozornil turista. Muž letel približne 300 metrov a zastavil sa na lesnom poraste. Príčinou tragédie podľa horských záchranárov mohla byť nevhodná obuv a nepoužitie stúpacích želiez, ktoré sú nutné v podmienkach aké na hrebeni Nízkych Tatier momentálne pretrvávajú. Moravák bol podnikateľ, ktorý na internete dodával čelovky aj pre záchranárov.

Do Terezy narazil snoubordista
"Išla na pome hneď predo mnou, keď sa naraz objavil snoubordista, ktorý mieril priamo na ňu. Tereza nestihla uhnúť, po náraze stratila snoubord a padala posvahu asi 200 až 300 metrov," popísal tragédiu Terezin kamarát Martin Hanes (34).
Jediné, čo si teraz nešťastná rodina praje je, aby bol vinník za Terezinu smrť potrestaný. Nešťastní pozostalí oslovujú prípadných svedkov: "Chceli by sme poprosiť všetkých, ktorí by mohli niečo vedieť, aby sa ozvali polícii. Ten človek, ktorý do nej narazil zababelo ušiel! Možno keby jej na mieste pomohol, mohla žiť," odkázala rodina.
Smrť českej lyžiarky Terezy († 25) z Prahy vyšetruje polícia. Neznámy snoubordista, ktorý narazil do mladej ženy vezúcej sa na lyžiarskom vleku na Dereše, ušiel! Podľa doterajších zistení snoubordista padol do stopy pre lyžiarov, kde narazil do Terezy. Lyžiarka po náraze letela približne 200 až 300 metrov a v kosodrevine sa smrteľne zranila. Privolaným záchranárom sa ju nepodarilo oživiť. Podľa obchodného registra na internete bola mladá žena podnikateľkou. "Prípad vyšetrujeme ako usmrtenie," povedala pre Čas.sk banskobystrická krajská policajná hovorkyňa Mária Faltániová. Aj v ďalších dvoch prípadoch polícia začala trestné stíhanie.

Precestoval svet, zahynul neďaleko domu

Druhým lyžiarom, ktorý v sobotu okolo poludnia zahynul v Nízkych Tatrách, je Peter († 32) z Brezna. Podľa doterajších zistení sa v priestore nad Halašovou jamou pošmykol a padol približne 300 metrov do žľabu. Pri páde utrpel zranenia nezlučiteľné so životom. "Peter miloval hory, ktoré sa mu stali osudnými," povedala s neskrývanou ľútosťou v hlave matka (63) lyžiara. "Precestoval svet, bol v Južnej Amerike, v Andách, Indii, na Islande a zahynul neďaleko domu," dodala Petrova matka.

Skialpinista padal vyše 1200 metrov

Jaroslav († 42) z Valaskej (okres Brezno) bol v sobotu na trase z Trangošky na Ďumbier. Okolo 13 hodiny

sa pošmykol na zľadovateľom teréne a padal približne 1200 metrov. Zletel do žľabu nad Lavínišťom, kde sa smrteľne zranil. Záchranárov, ktorí Jaroslavovi už nedokázali pomôcť, privolal jeho rovesník a kamarát z tej istej dediny. "Jaro veľmi miloval prírodu. Zdravo sa stravoval, žil svoj život naplno. Je to veľmi smutné," povedala Jarova teta.

Horskí záchranári varujú!

Horská záchranná služba na svojej internetovej stránke upozornila, že hlavný hrebeň Nízkych Tatier a rovnako aj niektoré lokality ostatných pohorí sú pokryté tvrdým až ľadovým snehom! Zľadovatené sú svahy na severnej aj na južnej strane. Hrozí veľké nebezpečenstvo pošmyknutia sa! Odporúčame použiť stúpacie železá. Horská záchranná služba posilnila hliadky záchranárov na hrebeni, ktorí budú usmerňovať návštevníkov v pohybe. V nedeľu horskí záchranári z Nízkych Tatier ratovali slovenského turistu, ktorý spadol asi 200 metrov z hrebeňa Nízkych Tatier a poranil si ľavú nohu. Pri jeho záchrane pomáhal aj vrtuľník.

Vysoké Tatry: Dráma so šťastným koncom

V Škaredom žľabe vo Vysokých Tatrách sa v nedeľu

šmykli a spadli otec so synom z východného Slovenska. Starší z dvojice padal 700-800 m, dostal sa až dole a bol dobre viditeľný z vrtuľníka. Leteckí záchranári ho dosiahli, ošetrili a evakuovali palubným navijakom. Pacienta odovzdali do rúk pozemných záchranárov na heliporte v Starom Smokovci. Vrtuľník sa vrátil pre mladšieho turistu. Ten bol oblečený v tmavých farbách a v kosodrevine zle viditeľný. Pri asi 200-metrovom páde si spôsobil vážne poranenie nohy, bol vysilený a podchladený. Opäť palubným navijakom vysadili k pacientovi lekára, ten ho ošetril a navijakom evakuoval. "Po naložení do vrtuľníka odviezli zraneného do popradskej nemocnice

," informovala hovorkyňa leteckých záchranárov Sylvia Galajda.
Vo Vrátnej doline sa zranilo 13-ročné dievča Vrtuľník letel v nedeľu popoludní do Vrátnej doliny. Popod kabínkovú lanovku na Snilovské sedlo sa vybralo na pešiu turistiku dievča (13) zo Zázrivej (okres Dolný Kubín). Už bolo takmer v cieli, keď sa pošmyklo na zľadovatelom svahu a šmýkalo sa asi 200 metrov. Turistku zastavil až strom, do ktorého narazila chrbticou. Na miesto letel vrtuľník, z ktorého navijakom spustili lekára. Ten dievča ošetril, naložil do vákuového matraca a s podozrením na zlomeninu hrudnej chrbtice, rebier a ďalšími tržnými ranami navijakom evakuoval z terénu. Na heliporte dievča naložili do vrtuľníka a transportovali do nemocnice v Žiline.

Rodičia Terezy († 25) prosia: Nájdite zabijaka na snouborde!

Dnes 12:00 - Slzy, nešťastie a bezmocnosť. Také sú pocity blízkych Terezy S. († 25), ktorú z vleku na Chopku zrazil neznámy snoubordista.

Tereza zahynula po náraze od snoubordistu.

Autor: fab

• 
• 
• 
• 
• 

 

Čierny víkend v Nízkych Tatrách: O život prišli štyria ľudia!

V sobotu v Nízkych Tatrách tragicky zahynuli Tereza († 25) z Prahy, Peter († 32) z Brezna a Jaro († 42) z Valaskej. V nedeľu pribudol štvrtý mŕtvy Jiří († 28) z Brna. viac

Mladá Češka padala 300 metrov a vážnym zraneniam na mieste

podľahla. Po snoubordistovi polícia pátra. Rodičia mŕtvej Pražanky obviňujú z jej smrti aj prevádzkovateľov vleku. Lyžiarov, ktorí boli počas smrteľnej nehody mladej ženy na svahu, žiadajú, aby im pomohli nájsť toho, kto ju na svahu zrazil a z miesta nešťastia ušiel.

Tereza prišla v piatok

do Banskej Bystrice s kamarátmi za svojou bývalou kolegyňou Evkou. Mali spoločne naplánovanú lyžovačku, ktorá sa však skončila tragicky. Mladú Češku počas jazdy na vleku nabral neznámy snoubordista. Nevládne Terezino telo

letelo po svahu ešte 200 až 300 metrov. Podľa výsledkov pitvy bezprostrednou príčinou smrti boli zlomenina hrudnej chrbtice s porušením miechy a iné závažné poradenia spôsobené pádom. Polícia už cez víkend začala prípad vyšetrovať. „Po snoubordistovi stále intenzívne pátrame,“ doplnila Mária Faltániová, banskobystrická policajná hovorkyňa.

Terezin priateľ Jirka nesie jej smrť ťažko. „Bola ako anjel,“ povedal.Autor: fab

Včera prišli do Brezna na políciu

aj Terezini rodičia a priateľ Jirka, ktorí jej smrť nesú veľmi ťažko. „Ona bola ako anjel, ktorý chcel každému pomáhať. Ani mäso nejedla, pretože zbožňovala zvieratá. Radšej kúpila psom granule ako pre seba niečo. Bola veľmi dobrá,“ povedal so slzami v očiach priateľ. On a aj rodičia sú nahnevaní najmä na prevádzkovateľov vleku. „Ako ho mohli nechať zapnutý, keď tam od rána boli samé úrazy? Možno keby nefungoval, mohla naša dcéra ešte žiť,“ hovoria nešťastní blízki, ktorí sa s nezmyslenou smrťou Terezky nevedia vyrovnať. Jediné, čo si teraz prajú, je, aby bol vinník potrestaný. Všetkých, ktorí boli v osudnú chvíľu na svahu a videli, čo sa stalo, žiadajú, aby sa obrátili na nich alebo na políciu. „V ten deň sa tam mnohí ľudia zranili. My určite plánujeme podať žalobu na prevádzkara Chopku-Juhu,“ dodali Terezini rodičia.

Včera vypovedali na polícii aj Terezini rodičia.Autor: fab

Na polícii okrem rodičov vypovedal aj Banskobystričan Martin Hanes (34), kamarát mladej Češky, ktorý išiel na lyžiarskom vleku hneď za ňou. Bola to ich prvá jazda. „Zrazu sa objavil snoubordista. Tereza sa mu nestihla uhnúť tak ako ja. Po náraze stratila snoubord a letela až za kopec 200 až 300 metrov. Keď som ju objavil, oživoval ju záchranár horskej služby,“ potvrdil Martin. Ani on nechápe, prečo vlek fungoval, keď boli také zlé poveternostné podmienky.

„Vyjadrujeme úprimnú ľútosť nad vzniknutou situáciou. Všetky naše strediská sa riadia pokynmi horskej služby a plne ich rešpektujú. V prípade, že horská služba terén označí za nespôsobilý, dodržiavame pravidlo, že stredisko alebo zjazdovku nespúšťame do prevádzky. Bezpečnosti lyžiarov venujeme maximálnu pozornosť,“ uviedla Katarína Šarafínová, hovorkyňa Tatry Mountain Resorts. Polícia v prípade úmrtia českej lyžiarky začala trestné stíhanie pre prečin usmrtenia.
--------------------------------------

Čo na to povedať, je hrozné čo sa stalo.

Ale treba sa zamyslieť najmä prípadom usmrtenia bytosťou na snouborde. Nemá nárok nosiť prívlastok človek, ak to zrobil. Za svoje správanie voči inému nevinnému človeku, ktorému a jeho rodine, priateľom, veľmi, veľmi ublížil. Bez možnosti nápravy. Za svoje pravdepodobne ľahkomyseľné, sebecké konanie, ktorým zapríčinil tragédiu. Ušiel. Ak má dušu bude ho obraz tragédie mátať desiatky rokov v bessených nociach. Ak nemá ...

Nie je žiadnou výnimkou, že sa nám mladí predvádzajú na svahoch so svojimi kúskami, ako by im patril celý svet. Malo by byť dané jasné STOP takýmto bezcharakterom. Žiaľ  tzv. „adrenalín“ rozličných nevyzretých indivíduí  je nežiaducim adrenalínom pre svoje okolie. Mátožné postavy ovešané slúchadlami, omámenie rýchlosťou a hádam aj alkoholom, drogami, hudbou v slúchadlách, pocitom svojej sebeckosti, frajeriny, vyvádzajú a žiaľ spôsobujú tragédie nevinných.

Nech je tento prípad mementom pre bláznov na svahoch a pre ich rodičov, ktorí možno netušia komu dávajú vreckové...

Vlado Čuchran - www.horami.sk