Zobrazujú sa príspevky s označením hory. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením hory. Zobraziť všetky príspevky

utorok 6. marca 2012

Čierny víkend v Nízkych Tatrách: O život prišli štyria ľudia!

Čierny víkend v Nízkych Tatrách: O život prišli štyria ľudia!

04. 03. 2012 10:07 - V sobotu v Nízkych Tatrách tragicky zahynuli Tereza († 25) z Prahy, Peter († 32) z Brezna a Jaro († 42) z Valaskej. V nedeľu pribudol štvrtý mŕtvy Jiří († 28) z Brna.

Do českej lyžiarky Terezy († 25), ktorá sa viezla na vleku, narazil neznámy snoubordista.
Autor: tv joj



V sobotu zahynuli v Nízkych Tatrách traja turisti. V nedeľu našli ďalšie nehybné telo. Banskobystrická policajná hovorkyňa Mária Faltániová informovala, že v Nízkych Tatrách našli v nedeľu už štvrtú obeť. Je ňou skialpinista. Podľa informácií, ktoré získal Čas.sk, obeťou je Jiří († 28) z Brna. Moravák, ktorý sa v nedeľu vybral spolu s ďalšími skialpinistami na túru na Ďumbier.
Podľa informácií Horskej záchrannej služby na padajúce telo spod vrchola Ďumbiera upozornil turista. Muž letel približne 300 metrov a zastavil sa na lesnom poraste. Príčinou tragédie podľa horských záchranárov mohla byť nevhodná obuv a nepoužitie stúpacích želiez, ktoré sú nutné v podmienkach aké na hrebeni Nízkych Tatier momentálne pretrvávajú. Moravák bol podnikateľ, ktorý na internete dodával čelovky aj pre záchranárov.


Do Terezy narazil snoubordista
"Išla na pome hneď predo mnou, keď sa naraz objavil snoubordista, ktorý mieril priamo na ňu. Tereza nestihla uhnúť, po náraze stratila snoubord a padala posvahu asi 200 až 300 metrov," popísal tragédiu Terezin kamarát Martin Hanes (34).
Jediné, čo si teraz nešťastná rodina praje je, aby bol vinník za Terezinu smrť potrestaný. Nešťastní pozostalí oslovujú prípadných svedkov: "Chceli by sme poprosiť všetkých, ktorí by mohli niečo vedieť, aby sa ozvali polícii. Ten človek, ktorý do nej narazil zababelo ušiel! Možno keby jej na mieste pomohol, mohla žiť," odkázala rodina.
Smrť českej lyžiarky Terezy († 25) z Prahy vyšetruje polícia. Neznámy snoubordista, ktorý narazil do mladej ženy vezúcej sa na lyžiarskom vleku na Dereše, ušiel! Podľa doterajších zistení snoubordista padol do stopy pre lyžiarov, kde narazil do Terezy. Lyžiarka po náraze letela približne 200 až 300 metrov a v kosodrevine sa smrteľne zranila. Privolaným záchranárom sa ju nepodarilo oživiť. Podľa obchodného registra na internete bola mladá žena podnikateľkou. "Prípad vyšetrujeme ako usmrtenie," povedala pre Čas.sk banskobystrická krajská policajná hovorkyňa Mária Faltániová. Aj v ďalších dvoch prípadoch polícia začala trestné stíhanie.
Precestoval svet, zahynul neďaleko domu
Druhým lyžiarom, ktorý v sobotu okolo poludnia zahynul v Nízkych Tatrách, je Peter († 32) z Brezna. Podľa doterajších zistení sa v priestore nad Halašovou jamou pošmykol a padol približne 300 metrov do žľabu. Pri páde utrpel zranenia nezlučiteľné so životom. "Peter miloval hory, ktoré sa mu stali osudnými," povedala s neskrývanou ľútosťou v hlave matka (63) lyžiara. "Precestoval svet, bol v Južnej Amerike, v Andách, Indii, na Islande a zahynul neďaleko domu," dodala Petrova matka.
Skialpinista padal vyše 1200 metrov
Jaroslav ( 42) z Valaskej (okres Brezno) bol v sobotu na trase z Trangošky na Ďumbier. Okolo 13 hodiny

sa pošmykol na zľadovateľom teréne a padal približne 1200 metrov. Zletel do žľabu nad Lavínišťom, kde sa smrteľne zranil. Záchranárov, ktorí Jaroslavovi už nedokázali pomôcť, privolal jeho rovesník a kamarát z tej istej dediny. "Jaro veľmi miloval prírodu. Zdravo sa stravoval, žil svoj život naplno. Je to veľmi smutné," povedala Jarova teta.
Horskí záchranári varujú!
Horská záchranná služba na svojej internetovej stránke upozornila, že hlavný hrebeň Nízkych Tatier a rovnako aj niektoré lokality ostatných pohorí sú pokryté tvrdým až ľadovým snehom! Zľadovatené sú svahy na severnej aj na južnej strane. Hrozí veľké nebezpečenstvo pošmyknutia sa! Odporúčame použiť stúpacie železá. Horská záchranná služba posilnila hliadky záchranárov na hrebeni, ktorí budú usmerňovať návštevníkov v pohybe. V nedeľu horskí záchranári z Nízkych Tatier ratovali slovenského turistu, ktorý spadol asi 200 metrov z hrebeňa Nízkych Tatier a poranil si ľavú nohu. Pri jeho záchrane pomáhal aj vrtuľník.

Vysoké Tatry: Dráma so šťastným koncom
V Škaredom žľabe vo Vysokých Tatrách sa v nedeľu

šmykli a spadli otec so synom z východného Slovenska. Starší z dvojice padal 700-800 m, dostal sa až dole a bol dobre viditeľný z vrtuľníka. Leteckí záchranári ho dosiahli, ošetrili a evakuovali palubným navijakom. Pacienta odovzdali do rúk pozemných záchranárov na heliporte v Starom Smokovci. Vrtuľník sa vrátil pre mladšieho turistu. Ten bol oblečený v tmavých farbách a v kosodrevine zle viditeľný. Pri asi 200-metrovom páde si spôsobil vážne poranenie nohy, bol vysilený a podchladený. Opäť palubným navijakom vysadili k pacientovi lekára, ten ho ošetril a navijakom evakuoval. "Po naložení do vrtuľníka odviezli zraneného do popradskej nemocnice

," informovala hovorkyňa leteckých záchranárov Sylvia Galajda.
Vo Vrátnej doline sa zranilo 13-ročné dievča Vrtuľník letel v nedeľu popoludní do Vrátnej doliny. Popod kabínkovú lanovku na Snilovské sedlo sa vybralo na pešiu turistiku dievča (13) zo Zázrivej (okres Dolný Kubín). Už bolo takmer v cieli, keď sa pošmyklo na zľadovatelom svahu a šmýkalo sa asi 200 metrov. Turistku zastavil až strom, do ktorého narazila chrbticou. Na miesto letel vrtuľník, z ktorého navijakom spustili lekára. Ten dievča ošetril, naložil do vákuového matraca a s podozrením na zlomeninu hrudnej chrbtice, rebier a ďalšími tržnými ranami navijakom evakuoval z terénu. Na heliporte dievča naložili do vrtuľníka a transportovali do nemocnice v Žiline.

Rodičia Terezy († 25) prosia: Nájdite zabijaka na snouborde!

Dnes 12:00 - Slzy, nešťastie a bezmocnosť. Také sú pocity blízkych Terezy S. († 25), ktorú z vleku na Chopku zrazil neznámy snoubordista.

Tereza zahynula po náraze od snoubordistu.
Autor: fab
 

Tereza zahynula po náraze od snoubordistu.
Tereza prišla v piatok

do Banskej Bystrice s kamarátmi za svojou bývalou kolegyňou Evkou. Mali spoločne naplánovanú lyžovačku, ktorá sa však skončila tragicky. Mladú Češku počas jazdy na vleku nabral neznámy snoubordista. Nevládne Terezino telo

letelo po svahu ešte 200 až 300 metrov.
Podľa výsledkov pitvy bezprostrednou príčinou smrti boli zlomenina hrudnej chrbtice s porušením miechy a iné závažné poradenia spôsobené pádom. Polícia už cez víkend začala prípad vyšetrovať. „Po snoubordistovi stále intenzívne pátrame,“ doplnila Mária Faltániová, banskobystrická policajná hovorkyňa.
Terezin priateľ Jirka nesie jej smrť ťažko. „Bola ako anjel,“ povedal.Terezin priateľ Jirka nesie jej smrť ťažko. „Bola ako anjel,“ povedal.Autor: fab
Včera prišli do Brezna na políciu

aj Terezini rodičia a priateľ Jirka, ktorí jej smrť nesú veľmi ťažko. „Ona bola ako anjel, ktorý chcel každému pomáhať. Ani mäso nejedla, pretože zbožňovala zvieratá. Radšej kúpila psom granule ako pre seba niečo. Bola veľmi dobrá,“ povedal so slzami v očiach priateľ. On a aj rodičia sú nahnevaní najmä na prevádzkovateľov vleku. „Ako ho mohli nechať zapnutý, keď tam od rána boli samé úrazy? Možno keby nefungoval, mohla naša dcéra ešte žiť,“ hovoria nešťastní blízki, ktorí sa s nezmyslenou smrťou Terezky nevedia vyrovnať. Jediné, čo si teraz prajú, je, aby bol vinník potrestaný. Všetkých, ktorí boli v osudnú chvíľu na svahu a videli, čo sa stalo, žiadajú, aby sa obrátili na nich alebo na políciu. „V ten deň sa tam mnohí ľudia zranili. My určite plánujeme podať žalobu na prevádzkara Chopku-Juhu,“ dodali Terezini rodičia.
Včera vypovedali na  polícii aj Terezini rodičia.Včera vypovedali na polícii aj Terezini rodičia.Autor: fab
Na polícii okrem rodičov vypovedal aj Banskobystričan Martin Hanes (34), kamarát mladej Češky, ktorý išiel na lyžiarskom vleku hneď za ňou. Bola to ich prvá jazda. „Zrazu sa objavil snoubordista. Tereza sa mu nestihla uhnúť tak ako ja. Po náraze stratila snoubord a letela až za kopec 200 až 300 metrov. Keď som ju objavil, oživoval ju záchranár horskej služby,“ potvrdil Martin. Ani on nechápe, prečo vlek fungoval, keď boli také zlé poveternostné podmienky.


„Vyjadrujeme úprimnú ľútosť nad vzniknutou situáciou. Všetky naše strediská sa riadia pokynmi horskej služby a plne ich rešpektujú. V prípade, že horská služba terén označí za nespôsobilý, dodržiavame pravidlo, že stredisko alebo zjazdovku nespúšťame do prevádzky. Bezpečnosti lyžiarov venujeme maximálnu pozornosť,“ uviedla Katarína Šarafínová, hovorkyňa Tatry Mountain Resorts. Polícia v prípade úmrtia českej lyžiarky začala trestné stíhanie pre prečin usmrtenia.
--------------------------------------

Čo na to povedať, je hrozné čo sa stalo.
Ale treba sa zamyslieť najmä prípadom usmrtenia bytosťou na snouborde. Nemá nárok nosiť prívlastok človek, ak to zrobil. Za svoje správanie voči inému nevinnému človeku, ktorému a jeho rodine, priateľom, veľmi, veľmi ublížil. Bez možnosti nápravy. Za svoje pravdepodobne ľahkomyseľné, sebecké konanie, ktorým zapríčinil tragédiu. Ušiel. Ak má dušu bude ho obraz tragédie mátať desiatky rokov v bessených nociach. Ak nemá ...
Nie je žiadnou výnimkou, že sa nám mladí predvádzajú na svahoch so svojimi kúskami, ako by im patril celý svet. Malo by byť dané jasné STOP takýmto bezcharakterom. Žiaľ  tzv. „adrenalín“ rozličných nevyzretých indivíduí  je nežiaducim adrenalínom pre svoje okolie. Mátožné postavy ovešané slúchadlami, omámenie rýchlosťou a hádam aj alkoholom, drogami, hudbou v slúchadlách, pocitom svojej sebeckosti, frajeriny, vyvádzajú a žiaľ spôsobujú tragédie nevinných.
Nech je tento prípad mementom pre bláznov na svahoch a pre ich rodičov, ktorí možno netušia komu dávajú vreckové...
Vlado Čuchran - www.horami.sk 

     


utorok 27. decembra 2011

Cesta na Mont Blanc nabízí nový úkryt pro horolezce

http://www.designmagazin.cz/architektura/28844-cesta-na-mont-blanc-nabizi-novy-ukryt-pro-horolezce.html

Nový přístřešek pro horolezce na cestě Gervasutti na Mont Blanc
Italští architekti ze studia Leap nechali na jedné z nejtěžších horolezeckých cest na nejvyšší evropskou horu Mont Blanc postavit moderní až futuristický přístřešek, který nabídne horolezcům pod pilířem Gervasutti luxusní zázemí pro přečkání nevlídné noci. Obydlí je prefabrikované a stavělo se s pomocí helikoptéry dva dny.

Zdolat nejvyšší evropskou horu Mont Blanc, sahající do výšky 4 810 metrů nad mořem na území Francie, Itálie a Švýcarska, je dopřáno jen těm nejzdatnějším horolezcům. Jednou z nejtěžších cest má být až dvoudenní zdolání Gervasuttiho pilíře, který byl pojmenován po stejnojmenném horolezci, který pilíř v roce 1946 zdolal jako první avšak později zahynul ve sněhové bouři. Pod tímto pilířem vyrostl nový přístřešek, který dopomůže horolezcům k cestě na vrchol.
Nový přístřešek pro horolezce na cestě Gervasutti na Mont Blanc Nový přístřešek pro horolezce na cestě Gervasutti na Mont Blanc Nový přístřešek pro horolezce na cestě Gervasutti na Mont Blanc alpy-gervasutti-leap-factory-4.jpg
Nečekejte dlážděnou cestu neboť objekt, který byl nazván New Refuge Gervasutti, byl po částech prefabrikován v Itálii, vyzdvižen helikoptérou a do skalního masivu připevněn speciálním týmem, takže do dveří vedou jen ocelová lana. Přístřešek, jenž je první realizací studia ze série připravovaných úkrytů do nevšedních podmínek, má tvar tubusu připomínajícího kulatými okny ponorku. Dojmu dopomáhá i velké okno v čele nabízející panoramatický výhled do údolí.
Nový přístřešek pro horolezce na cestě Gervasutti na Mont Blanc Nový přístřešek pro horolezce na cestě Gervasutti na Mont Blanc Nový přístřešek pro horolezce na cestě Gervasutti na Mont Blanc Nový přístřešek pro horolezce na cestě Gervasutti na Mont Blanc
Obydlí sestavené z pěti buněk o celkové hmotnosti 2 500 kilogramů nabízí na 30 metrech čtverečních dobře izolované vstupní dveře, spaní až pro 12 osob ve třech patrech na sklopných palandách, kuchyni s vařičem a spižírnou, prostor pro posezení i elektrickou energii získanou z fotovoltaických panelů na střeše. Celkově se náklady vyšplhaly na 250 000 euro, tedy asi 6 300 000 českých korun.

Láska kvitne u každého druhu

Láska kvitne u každého druhu


Snímku zhotovil v Antarktíde fotograf Silviu Ghetie.

PORT LOCKROY, 14.12.2011 14:56 | TVNOVINY.sk
 
V chladnom počasí sa kolónie tučniakov držia čo najviac pokope, aby im bolo teplejšie. Tieto dva tučniaky na romantickej snímke sa však nepotrebujú tlačiť s ostatnými. Ich totiž hreje láska.
Nádhernú snímku zhotovil fotograf Silviu Ghetie (43) v prístave Antarktického polostrova Port Lockroy. Ghetie pochádza z Rumunska a najviac fotografuje ľudí, ale nemohol si nechať ujsť ani toto kúzlo okamihu počas expedície.
Na snímke vyzerajú tučniaky ako ľudia, ktorí sa držia za ruky a dívajú sa na seba zbožňujúcim pohľadom.

streda 14. decembra 2011

Ľadovce na ústupe, človek na postupe - do záhuby

Ledovce ve francouzských Alpách se prý zmenšily o čtvrtinu

10.12.2011 | zdroj: ČTK


Ledovce ve francouzských Alpách se prý zmenšily o čtvrtinu
Ledovce ve francouzských Alpách ztratily v uplynulých čtyřech desetiletích více než čtvrtinu své plochy. S odvoláním na francouzské vědce to dnes uvedla britská zpravodajská stanice BBC na svých webových stránkách. Podobné jevy ve světě se zpravidla přisuzují globálnímu oteplování v důsledku skleníkových plynů.

Na přelomu 60. a 70. let minulého století pokrývaly ledovce ve francouzských Alpách asi 375 kilometrů čtverečních, koncem uplynulé dekády to bylo kolem 275 kilometrů čtverečních. To představuje úbytek o zhruba 26 procent za posledních 40 let, uvedli autoři výzkumu.

"Úbytek ledovců je menší v severních Alpách než v jižních Alpách. Myslíme si, že je to menší výškou hor na jihu, ale také jinými klimatickými podmínkami. Na severu je více přeháněk a větší oblačnost," poznamenala Marie Gardentová ze Savojského univerzitního střediska, která představila závěry výzkumu na vědeckém zasedání AGU v USA.

Tým napočítal v posledních letech kolem 600 ledovců. Využíval především letecké a satelitní snímky, které ale prověřoval osobně. Automatické mapování terénu satelitem někdy "přehlédne" ledovec, který je pokrytý nějakou sutí či jen zakryt mraky, vysvětlila Gardentová, která výzkum vedla.

Před třemi lety švýcarští vědci došli k závěru, že také ledovce na švýcarské straně Alp ztrácejí stále rychleji svůj objem, poznamenala BBC.

 
Ledovce ve francouzských Alpách se prý zmenšily o čtvrtinu - žiaľ je to tak. Už neplatia ani nedávno vydané mapy! Všetko sa udialo v období kratšom než ľudský život! Katastrófu si ľudstvo stále nie a nie uvedomiť...
Vladimír Čuchran Horami

Lacove lavíny


Muž vyviazol živý spod lavíny: Pomoc si privolal mobilom!

http://www.cas.sk/clanok/104656/muz-vyviazol-zivy-spod-laviny-pomoc-si-privolal-mobilom.html
02. 02. 2009 09:58 - Mal z pekla šťastie. Horolezec Ladislav Deli (48) z Popradu traverzoval svah vo Veľkej Studenej doline, keď zrazu odtrhol lavínu, ktorá ho zasypala.


Horolezec Ladislav Deli.


Jeho volanie o pomoc však začuli kamaráti na lyžiach a zavolali záchranárov. Aj keď horolezca dvojmetrová vrstva snehu uväznila na pol hodiny, vyviazol našťastie bez zranení. „Liezol som na Grozsov ľadopád a potom som sa odtiaľ pobral na Zbojnícku chatu. Chcel som si to skrátiť, a tak som svah traverzoval, aby som nemusel ísť dole a zase hore. V jednom momente som pravdepodobne stúpil na snehový návej a už sa to na mňa sypalo,“ spomína si na včerajšiu lavínu Ladislav Deli (48).

Skúsený horolezec mal na
nohách snežnice a tie mu znemožňovali dostať sa spod nánosu snehu. Pod dvojmetrovou vrstvou snehu tam bol ako prikovaný. „Snažil som sa nespanikáriť. Rýchlo som si vyrobil vzduchový tunel a kričal som o pomoc, čo mi hrdlo stačilo,“ opisuje dramatické momenty pod lavínou Ladislav. Kamaráti ho síce počuli, ale na rozľahlom svahu ho nevedeli nájsť. „Po pol hodine sa mi podarilo vybrať mobil z vrecka,“ pokračuje Ladislav. Kamarátom potom cez telefón presne vysvetlil, kde sa nachádza. Horskí záchranári horolezca napokon vyslobodili a na mieste ošetrili.

Podľa horského záchranára Michala Gerčáka (27) horolezec podcenil situáciu nedostatočným vybavením. Mierne podchladeného
muža transportovali vrtuľníkom do popradskej nemocnice

na ďalšie ošetrenie. „Röntgen hrudníka a ultrazvuk brucha ukázali, že je v poriadku. Pre podchladenie bude však u nás na pozorovaní ešte dva-tri dni, potom by mohol ísť domov,“ uviedol traumatológ Ján Palko.
Autor: Nový Čas, Braňo Bielený
Laco, Laco. Pamätáš, keď sme zhučali spod Zlobivej? Vtedy som mal tvoje mačky pred svojou tvárou. Skončili sme na rume na Popradskom. Dvadsať rokov a viac je tomu naspäť. Tuším si mediálna hviezda. :)
------------

Prežil bielu smrť

13.03.2009 08:00|Zdroj: MILAN GREJTÁK
Aké sú pocity človeka, ktorého uväzní lavína? Horolezec Ladislav Deli to pred pár dňami zažil na vlastnej koži.
Spočiatku to bolo, ako keď sa vám noha z ničoho nič zaborí hlbšie do snehu. Bez predchádzajúceho náznaku, bez výrazného zvuku. Pocítil som len jemnučký záchvev, nepatrné pokĺznutie a už som sa postojačky viezol ako v hustej vode, čo ma vťahovala do svojich útrob – opisuje horolezec Ladislav Deli (46) moment, ktorý ho takmer stál život. Je to totiž len pár dní, čo takmer zahynul pod lavínou.

Uväznený v snehu

Hoci bol naozaj blízko smrti, lavínovú skúsenosť opisuje Laco Deli pokojne a racionálne. Práve sa vracal z výstupu Grószovým ľadopádom, keď hmotnosťou svojho tela odrezal dve nespojené vrstvy snehu. A tie sa aj s ním zošmykli do Veľkej Studenej doliny.
„Nešlo to rýchlo,“ konštatuje o zosuve, ktorý ho za necelú polminútu strhol asi päťdesiat metrov do kotliny. Strach vraj nepocítil, naopak, racionálne sa snažil robiť to, čo o lavínovom nešťastí vedel teoreticky.
„V lavíne širokej skoro sto metrov som hýbal rukami, manévroval telom, snažil sa, aby ma sneh nepretočil a aby som zostal na povrchu.“
Naštastie, hoci ho snehová masa vťahovala čoraz hlbšie, naozaj sa mu podarilo zostať v horizontálnej polohe. A keď sa lavína konečne upokojila, bol v snehu uväznený po plecia. Potom mu ponad hlavu preletela ešte jedna snehová vrstva a zrazu bol pokoj. Hrôzostrašnú „plavbu“ síce prežil, no v ľadovej mase mal telo pridlávené ako v betóne. Podarilo sa mu aspoň uvoľniť si ruky a odhrnúť sneh sponad hlavy, no potom sa len bezmocne díval na modré nebo, vrcholky okolitých štítov. Široko-ďaleko nebolo nikoho, kto by mu pomohol. A sám sa vyhrabať nedokázal. Snežnice na nohách pôsobili ako kotva.
Chyby
V osudnú nedeľu sa skúsený horolezec vybral na túru už pred siedmou ráno. Pozemnou lanovkou sa vyviezol na Hrebienok, aby sa potom pokojným tempom pobral ku Grószovým ľadopádom. To, že šiel sám, bola základná chyba, no on si to neuvedomil. Pri výstupe totiž nemal byť sám. K ľadopádom sa vybral len preto, aby využil čas, kým dorazí kamarát Rado Kotras. Potom chceli spolu vystúpiť na Zbojnícku chatu.
V nádhernom počasí všetko šlo bez problémov – cesta pod Slavkovský štít i výstup ľadopádom. Zostupovou trasou sa vrátil na jeho úpätie a okolo desiatej odtiaľ s Radom telefonoval. Ten už bol na začiatku doliny, takže sa dohodli, že sa stretnú na turistickom chodníku. Vtedy prišla druhá chyba – k chodníku sa pustil krížom cez svah zaviaty čerstvým snehom. „Nechcel som strácať výšku a nakoniec, robí sa to bežne,“ vysvetľuje. Lenže určite to nie je bežné v lavinóznom teréne. To si však Laco neuvedomil, pretože pred odchodom na túru si overil stupeň lavínového nebezpečenstva. Vyhlásená bola dvojka, čo značí, že pohyb v horách je pomerne bezpečný. „Lokálne to však mohlo byť aj rizikovejšie,“ uznáva. No a práve na to doplatil...

Volanie o pomoc

Keď Rado Kotras začul volanie o pomoc, ani vo sne mu nenapadlo, že kričí jeho kamarát. Veď pred chvíľou spolu telefonovali. Zdalo sa mu, že hlas prichádza od ľadopádov. Zlé tušenie ho premklo, keď objavil stopy smerujúce krížom cez svah a strácajúce sa na odtrhu čerstvo padnutej lavíny. To ho primälo opustiť chodník a ísť preskúmať hromadu snehu. V lavinisku však dlho nikoho nenachádzal. Počul síce volanie o ratu, no to sa odrážalo od okolitých skál, takže ťažko bolo určiť polohu kričiaceho.
„Netušil som, kde presne Rado je, no vedel som, že kráča dolinou. Preto som kričal, no najmä podarilo sa mi dohrabať k vrecku vetrovky, kde som mal mobil. Zavolal som mu a navigoval ho, kde som,“ vraví Laco, ktorý si ani na chvíľu nepripustil, že by sa jeho situácia zmenila na tragédiu.

Ďalší muž pod lavínou

Kým ho Rado našiel, bol v snehu uväznený približne pol hodiny. Medzitým jeho priateľ zavolal aj horskú službu, takže o dvadsať minút už krúžil nad lavínou vrtuľník so záchranárom Michalom Gerčákom a s lavínovým psom.
„Aj so psom ma vysadili pomocou navijaka. Zasypaného muža sme nemuseli hľadať, pretože už bol pri ňom priateľ. Určil som pozorovateľa, aby nás náhodou nezasypala ďalšia snehová vlna, a pustil sa do vyhrabávania,“ opisuje profesionálny člen horskej služby, čo sa dialo ďalej. O lavínach vie naozaj svoje. Pred ôsmimi rokmi sa totiž jedna odtrhla aj pod ním. Na svahu, kde s kamarátom lyžoval, sa zrazu pri jednej jazde sneh pod nimi pohol. Mali šťastie, že zostali na povrchu lavíny, no aj tak sa Michal zo zranení dostával niekoľko mesiacov. A ešte dlho bol psychicky otrasený. Napriek tomu sa o dva roky z neho stal profesionál, ktorý má riešenie dramatických situácií priamo v náplni práce.

Pôjde znova

Po oslobodení zo snehového zajatia dostal podchladeného Deliho do opatery lekár. V popradskej nemocnici pobudol dva dni. „Našťastie som nebol zranený, ale prešiel som kompletným vyšetrením. Bral som to ako neplánovanú preventívnu prehliadku,“ dnes už na túto tému aj žartuje. Na hory vraj nezanevrel, no v každom prípade si nabudúce dvakrát premyslí, kam v snehu stúpi.


...pokračovanie príbehu s lavínou. Až na tie uvádzané roky.
zverejnené na facebooku http://www.facebook.com/horami.sk

Budúcnosť festivalu horských filmov v Poprade je neistá

Nuž, nie je to dobrá správa. Festival aj vďaka ktorému sa zviditeľnilo mesto Poprad, Vysoké Tatry, ktorými sa, ak samozrejme treba, pýši celé Slovensko, nemá podporu u popradčanov, či len u ich zástupcov. Nepoznám rozpočet ani pohnútky zástupcov mesta, možno o slová turizmus, zdravie, turistika, príroda, hory poznajú len z internetu. Je to zlé znamenie nielen pre širokú verejnosť, pre milovníkov hôr, prírody, zdravia, krásy, že komercia určitého smerovania víťazí vo svojom ťažení proti vyznávačom uvedených hodnôt. 






Poprad je vstupnou bránou do Vysokých Tatier klenotu našej krajiny, ako tento kus nádhernej Zeme niektorí kvetnato ospevujú, ak treba, ako to niekomu vyhovuje, pretože inak sa k nim v globále správame často barbarsky. Je mestom so svojou atmosférou, kultúrou, históriou, krásnymi zakutiami, nádhernou panorámou hôr so svojimi problémami, ale aj ľahostajnosťou, či pretvárkou ("Potemkiáda" na http://turizmus-sk.blogspot.com/). Malo by si vážiť ľudí, ktorý svojim entuziazmom realizujú niečo tak zaujímavé, pútavé ako je tento festival s nádhernou ukážkou hôr a prírody našej Zeme prostredníctvom kamery odvážnych tvorcov. A že sa stalo festivalovým mestom. To sa nestáva v každom meste a každý deň.  
Som z toho sklamaný a budem sa snažiť, aby tieto hodnoty neprepadli na samé dno ľudkého záujmu. V každom prípade ďakujem tvorcom a usporiadateľom za sprostredkovanie nádher našej Zeme.    



http://korzar.sme.sk/c/6172114/buducnost-festivalu-horskych-filmov-v-poprade-je-neista.html

Už tohtoročný rozpočet festivalu s dotáciou od mesta Poprad 9 000 eur bol napätý. Mesto dá na festival na budúci rok už len 5 000 eur.
POPRAD. Budúcnosť Medzinárodného festivalu horských filmov v Poprade je po dnešnom schválení rozpočtu mesta Poprad otázna.
Poslanci schválili pre Nadáciu Horský film, ktorá festival organizuje, na budúci rok dotáciu 5 000 eur. Ešte tohto roku bola dotácia 9 000 eur, v roku 1998 pritom mesto podporovalo festival sumou viac ako 13 000 eur.
„Sme radi, že sme dostali aspoň túto sumu, ale v súčasnosti je situácia veľmi zlá, už tohto roku bol rozpočet festivalu veľmi napätý. Budúcnosť festivalu je veľmi otázna,“ uviedla pre SITA riaditeľka festivalu Mária Hámorová.
Nadácia Horský film je jediná inštitúcia, ktorá dostane od mesta dotáciu na kultúrne podujatia v Poprade v roku 2012.
V situácii, keď festival nebude mať garantované určité peniaze, nemôže sa podľa Hámorovej uchádzať ani o granty a dotácie z iných zdrojov. V súčasnosti zvažuje Mária Hámorová zotrvanie vo funkcii riaditeľky festivalu.
Druhým riešením je zorganizovanie 20. ročníka medzinárodného festivalu horských filmov v krízovom režime, čo znamená radikálne škrty v programe.
Ako príklad uviedla obmedzenie programu, tlačovín, zrušenie lezeckej súťaže, zasadnutia Medzinárodnej aliancie pre horský film, výrazné obmedzenie hostí festivalu.
„Možno požiadam ľudí, či sú ochotní robiť zadarmo. Alebo budeme vysielať filmy v pôvodnom znení?“ zauvažovala Hámorová. Sponzori majú podľa nej až príliš ďaleko do Popradu.
Zatiaľ nechce pripustiť myšlienku, aby sa jubilejný 20. ročník festivalu neuskutočnil, aj keď by sa podľa nej tomu niektorí možno potešili.
„Je jednoduché vypadnúť zo štruktúr, ale dostať sa tam späť by bolo výrazne ťažšie,“ uviedla Hámorová.
Medzinárodný festival horských filmov v Poprade je členom Medzinárodnej aliancie pre horský film, ktorá združuje najvýznamnejšie festivaly horských filmov na svete.

utorok 6. decembra 2011

Slávny mladý horolezec zahynul s kolegom na Mont Blancu

LONDÝN. Rodina slávneho mladého britského horolezca Roba Gauntletta, ktorý v sobotu zahynul vo francúzskych Alpách, dnes uviedla, že je zničená smrťou svojho syna i jeho spoločníka-horolezca.
Rob Gauntlett zahynul na horolezeckej trase smerom na Mont Blanc, ktorý je s výškou 4810 metrov najvyššou horou Álp.
Dvadsaťjedenročný Gauntlett sa stal jedným z najmladších Britov, ktorí vyliezli na najvyšší vrch Zeme Mount Everest. Tento štít totiž pokoril v roku 2006 ako 19-ročný tínedžer. Preslávil sa aj v roku 2007, keď úspešne prekonal cestu zo severného pólu na južný pól, dlhú 41.842 kilometrov.
Pri sobotňajšom nešťastí zahynul aj jeho kolega, 21-ročný James Atkinson. Oznámilo to britské ministerstvo zahraničných vecí.
Britskí predstavitelia v sobotu vyjadrili presvedčenie, že smrť oboch horolezcov zapríčinila lavína. Hovorkyňa ministerstva pod podmienkou zachovania anonymity dnes však uviedla, že príčina nešťastia ešte nie je stanovená.
"Nevieme presne, čo sa stalo, ale určite išlo o veľký pád a obaja zahynuli," povedala Robova mama Nicola. "Všetci sme zničení. Bol ešte príliš mladý na smrť. Môžeme sa iba utešovať, že zomrel pri niečom, čo miloval," dodala.
Anna Gregoryová z Britskej horolezeckej rady uviedla, že Gauntletta jeho kolegovia horolezci obdivovali. "Bol to mimoriadny výkon, keď vyliezol na Everest. Mal výnimočnú povahu a bol inšpiráciou," vyhlásila Gregoryová.