Muž vyviazol živý spod lavíny: Pomoc si privolal mobilom!
http://www.cas.sk/clanok/104656/muz-vyviazol-zivy-spod-laviny-pomoc-si-privolal-mobilom.html
02. 02. 2009 09:58 - Mal z pekla šťastie. Horolezec Ladislav Deli (48) z Popradu traverzoval svah vo Veľkej Studenej doline, keď zrazu odtrhol lavínu, ktorá ho zasypala.
Horolezec Ladislav Deli.
Jeho volanie o
pomoc však začuli kamaráti na lyžiach a zavolali záchranárov. Aj keď horolezca
dvojmetrová vrstva snehu uväznila na
pol hodiny, vyviazol našťastie bez zranení. „Liezol som na Grozsov ľadopád a
potom som sa odtiaľ pobral na Zbojnícku chatu. Chcel som si to skrátiť, a tak
som svah traverzoval, aby som nemusel ísť dole a zase hore. V jednom momente
som pravdepodobne stúpil na snehový návej a už sa to na mňa sypalo,“ spomína si
na včerajšiu lavínu Ladislav Deli (48).
Skúsený horolezec mal na nohách snežnice a tie mu znemožňovali dostať sa spod nánosu snehu. Pod dvojmetrovou vrstvou snehu tam bol ako prikovaný. „Snažil som sa nespanikáriť. Rýchlo som si vyrobil vzduchový tunel a kričal som o pomoc, čo mi hrdlo stačilo,“ opisuje dramatické momenty pod lavínou Ladislav. Kamaráti ho síce počuli, ale na rozľahlom svahu ho nevedeli nájsť. „Po pol hodine sa mi podarilo vybrať mobil z vrecka,“ pokračuje Ladislav. Kamarátom potom cez telefón presne vysvetlil, kde sa nachádza. Horskí záchranári horolezca napokon vyslobodili a na mieste ošetrili.
Podľa horského záchranára Michala Gerčáka (27) horolezec podcenil situáciu nedostatočným vybavením. Mierne podchladeného muža transportovali vrtuľníkom do popradskej nemocnice
Skúsený horolezec mal na nohách snežnice a tie mu znemožňovali dostať sa spod nánosu snehu. Pod dvojmetrovou vrstvou snehu tam bol ako prikovaný. „Snažil som sa nespanikáriť. Rýchlo som si vyrobil vzduchový tunel a kričal som o pomoc, čo mi hrdlo stačilo,“ opisuje dramatické momenty pod lavínou Ladislav. Kamaráti ho síce počuli, ale na rozľahlom svahu ho nevedeli nájsť. „Po pol hodine sa mi podarilo vybrať mobil z vrecka,“ pokračuje Ladislav. Kamarátom potom cez telefón presne vysvetlil, kde sa nachádza. Horskí záchranári horolezca napokon vyslobodili a na mieste ošetrili.
Podľa horského záchranára Michala Gerčáka (27) horolezec podcenil situáciu nedostatočným vybavením. Mierne podchladeného muža transportovali vrtuľníkom do popradskej nemocnice
na ďalšie
ošetrenie. „Röntgen hrudníka a ultrazvuk brucha ukázali, že je v poriadku. Pre
podchladenie bude však u nás na pozorovaní ešte dva-tri dni, potom by mohol ísť
domov,“ uviedol traumatológ Ján Palko.
Autor: Nový Čas, Braňo Bielený
Laco, Laco. Pamätáš, keď sme zhučali spod Zlobivej? Vtedy som mal tvoje mačky pred svojou tvárou. Skončili sme na rume na Popradskom. Dvadsať rokov a viac je tomu naspäť. Tuším si mediálna hviezda. :)
------------
Prežil bielu smrť
13.03.2009 08:00|Zdroj: MILAN GREJTÁK
Aké sú pocity človeka, ktorého uväzní lavína? Horolezec Ladislav Deli to pred pár dňami zažil na vlastnej koži.
Spočiatku to bolo, ako keď sa vám noha z ničoho nič zaborí hlbšie do snehu. Bez predchádzajúceho náznaku, bez výrazného zvuku. Pocítil som len jemnučký záchvev, nepatrné pokĺznutie a už som sa postojačky viezol ako v hustej vode, čo ma vťahovala do svojich útrob – opisuje horolezec Ladislav Deli (46) moment, ktorý ho takmer stál život. Je to totiž len pár dní, čo takmer zahynul pod lavínou.
Uväznený v snehu
Hoci bol naozaj blízko smrti, lavínovú skúsenosť opisuje Laco Deli pokojne a racionálne. Práve sa vracal z výstupu Grószovým ľadopádom, keď hmotnosťou svojho tela odrezal dve nespojené vrstvy snehu. A tie sa aj s ním zošmykli do Veľkej Studenej doliny.
„Nešlo to rýchlo,“ konštatuje o zosuve, ktorý ho za necelú polminútu strhol asi päťdesiat metrov do kotliny. Strach vraj nepocítil, naopak, racionálne sa snažil robiť to, čo o lavínovom nešťastí vedel teoreticky.
„V lavíne širokej skoro sto metrov som hýbal rukami, manévroval telom, snažil sa, aby ma sneh nepretočil a aby som zostal na povrchu.“
Naštastie, hoci ho snehová masa vťahovala čoraz hlbšie, naozaj sa mu podarilo zostať v horizontálnej polohe. A keď sa lavína konečne upokojila, bol v snehu uväznený po plecia. Potom mu ponad hlavu preletela ešte jedna snehová vrstva a zrazu bol pokoj. Hrôzostrašnú „plavbu“ síce prežil, no v ľadovej mase mal telo pridlávené ako v betóne. Podarilo sa mu aspoň uvoľniť si ruky a odhrnúť sneh sponad hlavy, no potom sa len bezmocne díval na modré nebo, vrcholky okolitých štítov. Široko-ďaleko nebolo nikoho, kto by mu pomohol. A sám sa vyhrabať nedokázal. Snežnice na nohách pôsobili ako kotva.
Chyby
V osudnú nedeľu sa skúsený horolezec vybral na túru už pred siedmou ráno. Pozemnou lanovkou sa vyviezol na Hrebienok, aby sa potom pokojným tempom pobral ku Grószovým ľadopádom. To, že šiel sám, bola základná chyba, no on si to neuvedomil. Pri výstupe totiž nemal byť sám. K ľadopádom sa vybral len preto, aby využil čas, kým dorazí kamarát Rado Kotras. Potom chceli spolu vystúpiť na Zbojnícku chatu.
V nádhernom počasí všetko šlo bez problémov – cesta pod Slavkovský štít i výstup ľadopádom. Zostupovou trasou sa vrátil na jeho úpätie a okolo desiatej odtiaľ s Radom telefonoval. Ten už bol na začiatku doliny, takže sa dohodli, že sa stretnú na turistickom chodníku. Vtedy prišla druhá chyba – k chodníku sa pustil krížom cez svah zaviaty čerstvým snehom. „Nechcel som strácať výšku a nakoniec, robí sa to bežne,“ vysvetľuje. Lenže určite to nie je bežné v lavinóznom teréne. To si však Laco neuvedomil, pretože pred odchodom na túru si overil stupeň lavínového nebezpečenstva. Vyhlásená bola dvojka, čo značí, že pohyb v horách je pomerne bezpečný. „Lokálne to však mohlo byť aj rizikovejšie,“ uznáva. No a práve na to doplatil...
„Nešlo to rýchlo,“ konštatuje o zosuve, ktorý ho za necelú polminútu strhol asi päťdesiat metrov do kotliny. Strach vraj nepocítil, naopak, racionálne sa snažil robiť to, čo o lavínovom nešťastí vedel teoreticky.
„V lavíne širokej skoro sto metrov som hýbal rukami, manévroval telom, snažil sa, aby ma sneh nepretočil a aby som zostal na povrchu.“
Naštastie, hoci ho snehová masa vťahovala čoraz hlbšie, naozaj sa mu podarilo zostať v horizontálnej polohe. A keď sa lavína konečne upokojila, bol v snehu uväznený po plecia. Potom mu ponad hlavu preletela ešte jedna snehová vrstva a zrazu bol pokoj. Hrôzostrašnú „plavbu“ síce prežil, no v ľadovej mase mal telo pridlávené ako v betóne. Podarilo sa mu aspoň uvoľniť si ruky a odhrnúť sneh sponad hlavy, no potom sa len bezmocne díval na modré nebo, vrcholky okolitých štítov. Široko-ďaleko nebolo nikoho, kto by mu pomohol. A sám sa vyhrabať nedokázal. Snežnice na nohách pôsobili ako kotva.
Chyby
V osudnú nedeľu sa skúsený horolezec vybral na túru už pred siedmou ráno. Pozemnou lanovkou sa vyviezol na Hrebienok, aby sa potom pokojným tempom pobral ku Grószovým ľadopádom. To, že šiel sám, bola základná chyba, no on si to neuvedomil. Pri výstupe totiž nemal byť sám. K ľadopádom sa vybral len preto, aby využil čas, kým dorazí kamarát Rado Kotras. Potom chceli spolu vystúpiť na Zbojnícku chatu.
V nádhernom počasí všetko šlo bez problémov – cesta pod Slavkovský štít i výstup ľadopádom. Zostupovou trasou sa vrátil na jeho úpätie a okolo desiatej odtiaľ s Radom telefonoval. Ten už bol na začiatku doliny, takže sa dohodli, že sa stretnú na turistickom chodníku. Vtedy prišla druhá chyba – k chodníku sa pustil krížom cez svah zaviaty čerstvým snehom. „Nechcel som strácať výšku a nakoniec, robí sa to bežne,“ vysvetľuje. Lenže určite to nie je bežné v lavinóznom teréne. To si však Laco neuvedomil, pretože pred odchodom na túru si overil stupeň lavínového nebezpečenstva. Vyhlásená bola dvojka, čo značí, že pohyb v horách je pomerne bezpečný. „Lokálne to však mohlo byť aj rizikovejšie,“ uznáva. No a práve na to doplatil...
Volanie o pomoc
Keď Rado Kotras začul volanie o pomoc, ani vo sne mu nenapadlo, že kričí jeho kamarát. Veď pred chvíľou spolu telefonovali. Zdalo sa mu, že hlas prichádza od ľadopádov. Zlé tušenie ho premklo, keď objavil stopy smerujúce krížom cez svah a strácajúce sa na odtrhu čerstvo padnutej lavíny. To ho primälo opustiť chodník a ísť preskúmať hromadu snehu. V lavinisku však dlho nikoho nenachádzal. Počul síce volanie o ratu, no to sa odrážalo od okolitých skál, takže ťažko bolo určiť polohu kričiaceho.
„Netušil som, kde presne Rado je, no vedel som, že kráča dolinou. Preto som kričal, no najmä podarilo sa mi dohrabať k vrecku vetrovky, kde som mal mobil. Zavolal som mu a navigoval ho, kde som,“ vraví Laco, ktorý si ani na chvíľu nepripustil, že by sa jeho situácia zmenila na tragédiu.
„Netušil som, kde presne Rado je, no vedel som, že kráča dolinou. Preto som kričal, no najmä podarilo sa mi dohrabať k vrecku vetrovky, kde som mal mobil. Zavolal som mu a navigoval ho, kde som,“ vraví Laco, ktorý si ani na chvíľu nepripustil, že by sa jeho situácia zmenila na tragédiu.
Ďalší muž pod lavínou
Kým ho Rado našiel, bol v snehu uväznený približne pol hodiny. Medzitým jeho priateľ zavolal aj horskú službu, takže o dvadsať minút už krúžil nad lavínou vrtuľník so záchranárom Michalom Gerčákom a s lavínovým psom.
„Aj so psom ma vysadili pomocou navijaka. Zasypaného muža sme nemuseli hľadať, pretože už bol pri ňom priateľ. Určil som pozorovateľa, aby nás náhodou nezasypala ďalšia snehová vlna, a pustil sa do vyhrabávania,“ opisuje profesionálny člen horskej služby, čo sa dialo ďalej. O lavínach vie naozaj svoje. Pred ôsmimi rokmi sa totiž jedna odtrhla aj pod ním. Na svahu, kde s kamarátom lyžoval, sa zrazu pri jednej jazde sneh pod nimi pohol. Mali šťastie, že zostali na povrchu lavíny, no aj tak sa Michal zo zranení dostával niekoľko mesiacov. A ešte dlho bol psychicky otrasený. Napriek tomu sa o dva roky z neho stal profesionál, ktorý má riešenie dramatických situácií priamo v náplni práce.
„Aj so psom ma vysadili pomocou navijaka. Zasypaného muža sme nemuseli hľadať, pretože už bol pri ňom priateľ. Určil som pozorovateľa, aby nás náhodou nezasypala ďalšia snehová vlna, a pustil sa do vyhrabávania,“ opisuje profesionálny člen horskej služby, čo sa dialo ďalej. O lavínach vie naozaj svoje. Pred ôsmimi rokmi sa totiž jedna odtrhla aj pod ním. Na svahu, kde s kamarátom lyžoval, sa zrazu pri jednej jazde sneh pod nimi pohol. Mali šťastie, že zostali na povrchu lavíny, no aj tak sa Michal zo zranení dostával niekoľko mesiacov. A ešte dlho bol psychicky otrasený. Napriek tomu sa o dva roky z neho stal profesionál, ktorý má riešenie dramatických situácií priamo v náplni práce.
Pôjde znova
Po oslobodení zo snehového zajatia dostal podchladeného Deliho do opatery lekár. V popradskej nemocnici pobudol dva dni. „Našťastie som nebol zranený, ale prešiel som kompletným vyšetrením. Bral som to ako neplánovanú preventívnu prehliadku,“ dnes už na túto tému aj žartuje. Na hory vraj nezanevrel, no v každom prípade si nabudúce dvakrát premyslí, kam v snehu stúpi.
...pokračovanie príbehu s lavínou. Až na tie uvádzané roky.
zverejnené na facebooku http://www.facebook.com/horami.sk
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára