Neviem či niektorí patríme do minulosti, alebo len
potvrdzujeme vývinový reťazec, ale tuším
sme tí niektorí objavili v sebe tieto schopnosti. Alebo sa v nás nejako
objavili. Možno to bude vplyvom nášho obdivu k nášmu Mesiacu a vesmíru,
ale jedno je isté. My Lunosplňáci sme spomínanou minulosťou postihnutí.
Šťastie, Smola?
Hľa: Ideme si s Paľom po chodníku. Obyčajný deň,
obyčajný chodník, nie príliš vábivá obloha nás núti viac ju sledovať. Zrazu
vidíme, ako sa malé útle lietadielko poberá v ústrety obriemu chmúrnemu
búrkovému mračnu. Dávid a Goliáš, trpaslíček pred obrom. Paľo sa čuduje
otázkou: „Kde sa tam teperíš“. Mne sa táto situácia tiež vôbec nepáči
a pridávam sa k Paľovi: „Otoč to domov“ smerujem svoj príkaz smerom
k lietadielku. V tú samú chvíľu sa lietadielko nahlo na bok a oblúkom
sa vracia späť.
Partia Lunosplňákov - na výpomoci u Maroša, kde sa na
jeho záhradke - oáze prírody uprostred diania mesta, rozkonárila višňa tak, že
potrebovala odbornú pomoc Ľuba. Ten to prišiel trocha ostrihať a dať jej
ešte neskoro letný účes. Podarilo sa. Spoza konárov vykuklo elektrické
trolejbusové vedenie. „Nestrihni to do drôtov“ naznačili sme s humorom
rýchlo sa zvŕtajúcemu Ľubovi, hoci tie boli za záhradou, ale z nášho
pohľadu sa javili ako pri strome, „lebo príde servisný trolejový voz“. Neprešlo
ani 10 minút a na naše veľké prekvapenie ten voz prišiel, šiel okolo
s pracovníkmi na plošine pozorne kontrolujúc drôty trolejového vedenia. To
sme samozrejme už všetci bez slova vybuchli smiechom.
Ako správna parta zašli sme na posedenie pri pive
a kvalitnej živej hudbe. Počas jednej skladby omamnej gitary a spevu speváka, hudobníka
a zabávača v jednej osobe, Ľubo čosi viac menej pre seba zamrmlal
názov pesničky čo si želal. Neuveriteľné, ale po skončení skladby nám gitarista
Jožko zahral práve túto pesničku. Opäť smiech, čo okolitý prísediaci asi
nechápali.
Moja osobná skúsenosť: nesledujem horoskopy, pretože mi
pripadajú univerzálne. Až na jeden. Prečítal som si svoju budúcnosť na víkend
v nejakom denníku. Mala ma stretnúť nejaká neplecha z elektrinou. Nuž
väčšiu blbosť som ešte nečítal. Hodil som to za hlavu. Prišla sobota
a z ňou občasné upratovanie. Zapnutie vysávača a vzápätí ticho. Vyrazené
poistky. Výmena poistky. Nič. Vysávač skúšam na inom obvode. Funguje. Skúšam
obvod nazerám do zásuviek. Navonok nič nevidieť. Otváram všetky zásuvky,
dotyčná je trochu chytená, takže bežím do predajne a mením zásuvku. Šťava
nejde. To už mi nebolo jedno pri predstave o poruche na trase, otváram všetky
krabice, pretáčam skrutky. Takže asi sekačka vedenia. To snáď nie! Spomenul som
si na ten nešťastný horoskop. „Neuveriteľné! Vyšlo to! To sa môže stať iba
mne!“ hrešil som na všetko. Po spamätaní sa dávam do podrobnej kontroly
všetkých zásuviek. Jedna má akýsi tenký drôt, preštikávam, skracujem,
skrutkujem, zapájam elektrinu. Ide. Našťastie. Ešte dlho som sa spamätával
z takéhoto horoskopu.
Keď si predstavím, že všetko sa začalo vtedajším zázrakom – Nedám
si vziať Ježiška, tak mi to pripadá tak trochu trhnuté, ale je to tak.
Minule sme išli cez Kavečany. Chlapi tam ešte večer makali
na stavbe strechy domu. Nejako mimovoľne sme vyriekli „Len nespadnite chlapci“
Našťastie sa nám to splnilo.
Vlado Čuchran horami.sk 
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára