Ako dopadol Kavečiansky lunospln

Zverejnil som takúto pozvánku na Kavečiansky lunospln. Postrehy z podujatia ďalej v texte 

Pozvánka na nultý, či prvý ročník, či mesačník Kavečianskeho lunosplnu vo večerných hodinách.

Stretnutie pre milovníkov, či obdivovateľov prírody, turistov i neturistov. Voľne nadväzuje na príbeh http://horami-sk.blogspot.com/2012/03/nedam-si-vziat-jeziska_7615.html


Trochu humoru, recesie, zamyslenia sa, stretnutie turistov aj mimo horských chodníkov, pokus o vytvorenie záujmu verejnosti o dianie okolo nás... Doporučené sú ďalekohľady a podobné ďalekokuky, vítané sponzorské placačky, či iné dary, do prípadnej tomboly.

V budúcnosti plánované napr. ako východzie miesto pre viacdenné túry v okolí Košíc, či naopak cieľ túr, v závislosti na dni v kalendári a od želaní účastníkov.
Dátum: piatok 6. apríla 2012
Čas stretnutia: tma, čas cca okolo 19.hod.
Miesto: pri kaplnke, na hrebeni prechádzajúcom na Hrešnú (pozri mapu dole) resp. potom napr. blízka krčma
Prístup: doporučená MHD z Košíc č.29, vystúpenie na zastávke cintorín Kavečany v obci, potom vľavo serpentínou hore ulicou okolo cintorína, hore obcou na blízky hrebeň ku kapličke, vedúci ďalej ku chate Hrešná nad ZOO a nad zjazdovkami. Cestou vás bude zľava sprevádzať výstražné červené svetlo vysielača
Počasie: v prípade nepriazne počasia sa stretnutie predraží dlhšou návštevou spomínanej krčmy...
Trasa: tam a naspäť
Výstroj, vybavenie: ak s batohom, tak s vhodným spoločensky prospešným obsahom a vhodná je bucľatá peňaženka pre poznávanie obce
Dianie: nahýňanie krkov, vyvaľovanie očí na východ mesiaca, nahýňanie krkov pri iných spoločenských činnostiach spojených s otváraním spoločensky prospešných batohov, pokec


Nepoužívajte Strmú ulicu. Tuším je uzavretá ako slepá.


PS: Podľa ostatného prieskumu sa krčma pôvodne plánovaná bližšie ku stretku nezúčastní podujatia z dôvodu sviatku. Preskúmali sme terén a našli sme väčiu a ešte bližšiu ku inej zastávke MHD (spodná zastávka smerom dole v strede obce ul. Gazdovská) otvorenú pre naše potešenie aj vo Veľký piatok. No väčší komfort už nevieme vybaviť. (na mape na polohe vyššie). 

http://kopce.webnode.sk/products/kaveciansky-lunospln-/

...ako to dopadlo...

Keď sme ako organizátori kalkulovali účasť na lunosplne, vychádzali sme z počtu účastníkov na spodnej hranici, t.j. minimálne traja, čo je náš organizačný štáb. Maroš mal akési horúčky, možno v zápale príprav a tak sme východzí počet účastníkov stanovili na minimálne 2. To, aby sa nám pri rátaní percenta účasti, zlepšila štatistika oproti pesimistickým prognózam. Keď sme sa napokon pred odchodom na podujatie stretli všetci traja organizátori, naše prepočty sa razom zvýšili na 150% a optimizmus vzrástol. V autobuse MHD sme potom vyhľadávali typy, čo sme považovali za účastníkov stretnutia. Vystúpiac z autobusu nám bolo jasné, ako sme sa zmýlili. „Možno niektorí šliapu z iného smeru a čakajú nás na hrebeni“ dúfali sme, pozerajúc na hodinky ukazujúce niečo pred plánovanou 19. hodinou, pridajúc do kroku, aby sme pred očakávanou haldou účastníkov nezostali v hanbe, že meškáme. Pohľad na oblohu s preháňajúcimi sa nízkymi mrakmi dával tušiť, že na hrebeň dorazia len tí najviac otrlí. Aj tak bolo a po pol hodine márnych dúfaní na mieste stretnutia pri kapličke, sme začali, pri triezvej mysli a po triezvom zvážení šancí účasti ďalších možných nadšencov aj bez nich, s úvodným ceremoniálom zahájenia nášho lunosplnu. Bez prítomnosti audiotechniky sme zaspievali našu lunosplnovú hymnu, ktorú pre nás zložil neznámy bača spod liptovských grúňov. Tú sme zopakovali aj vo verzii pre sluchovo postihnutých, aby sme nikoho nediskriminovali. Tím sme sa stali prvými na svete, čo majú hymnu preloženú do posunkovej reči. Sláva nám! Mesiačik  spoza mrakov sa akiste nestačil diviť. Potom nasledovalo slávnostné krstenie v našom prípade nie CD, ale mapy Mesiaca, samozrejme už s prvými turistickými plánmi, trasami túr, čo sme pripravili pre budúcich návštevníkov. Krstilo sa samozrejme slovenskou slivovicou. Podotýkam, že ide o prvotinu svetového významu. Ako prví na svete sme pripravili prvú turistickú mapu Mesiaca. Opäť sláva nám! Má to ešte drobné zádrhely: Na mape nie sú vyznačené stravovacie zariadenia, keďže vznikol zásadný problém s konzumáciou tekutín v skafandrovej prilbe s čím sa už zapodievajú chlapci z NASA a ani zbytky pristávacích modulov, pretože celé kovové zradenie, už ktosi stihol odniesť do šrotu, s čím sa zaoberajú zase naši chlapci z polície. A taktiež tam nie sú naznačené pramene vody, takže odporúčané je vlastné pitivo a vlastný kyslík hoci ide o malé výšky.  

Ako akiste vidieť a privíta to každý turista, mapa je prehľadná a vedie nádhernými a známymi zákutiami na slnečnej strane Mesiaca s peknými výhľadmi na Zem. Našťastie odtiaľ nevidieť ten chaos na nej. V príprave máme aj trasy na odvrátenej strane Mesiaca, ale pre malý záujem o nočné pochody a privysokú spotrebu potrebných batérií, nebude takáto mapa zverejnená. GPS súradnice zatiaľ z pochopiteľných dôvodov nie sú. Turisti si môžu pribaliť aj nejaké to kilo zásob naviac, čo vôbec nevadí, pretože je tam oveľa nižšia mesačná príťažlivosť. V každom prípade pôjde o prvopriestupy ciest. 

Celý organizačný štáb nakoniec po zvážení perspektívy dlhodobého moknutia presunul svoje pôsobenie do prívetivého prostredia pohostinného zariadenia, kde sa plánovalo stretnutie po vzhliadnutí splnu a ktorého majiteľ po letmom spočítaní účastníkov neskrýval svoje sklamanie. Ale dohodli sme sa, že to napravíme a preto pre Košičanov pripravujeme turistické pohyby v okolí Košíc. A to samozrejme už o mesiac pri splne asi 5. a 6.mája (sobota a nedeľa) s ukončením alebo zahájením v spomínanom zariadení, čo si každý účastník túry akiste plne zaslúži.

Aby nedošlo ku nedorozumeniu.

Neide o nočné túry prírodou, ide o denné túry, túlačky po blízkom okolí Košíc, s ukončením či začiatkom v dňoch blízkych splnu povedzme aj s dobrovoľným pohľadom na nočnú oblohu, v uvedenej lokalite. To, že sa niekomu podarí dôjsť na uvedenú lokalitu v neskorších večerných hodinách, či naopak v ranných, je jeho šikovnosť či nešikovnosť, zámer, či zblúdenie. Je to na ňom. Snažíme sa ľudí dostať od blikajúcej obrazovky do prírody medzi veselú partiu.   

P.S.

na tému mesiaca pozri:

• http://www.youtube.com/watch?v=Beg_Gbl8Nsg&feature=colike 

• "okná vesmíru dokorán" vľavo hore je Mesiac v polohe "D"

Vlado Čuchran horami.sk

Nedám si vziať Ježiška

Maroša s Paľom už asi nemusím predstavovať, poznáme ich z iných tu zverejnených príbehov. Ale skúsim popísať iný príbeh v kombinácii so mnou.

Niekoľko dní naspäť v marci 2012 nastala výnimočná konštelácia našich planét Venuše a Jupitera. Vidieť sa to dá len výnimočne raz za niekoľko desiatok rokov. "To si predsa nenecháme ujsť." To bolo predsavzatie prv spomínaných. Mňa to oslovilo tak bleskovo, že som sa večer pri stretnutí s nimi otočil na päte a už sme cestovali mestskou hromadnou dopravou na miesto, kde sme predpokladali, že bude minimálny svetelný smog od mesta. Bol to kúsok od zastávky v Kavečanoch na bočnom hrebeni vedúcom na blízku chatu Hrešnú. Nedočkaví výnimočnosťou sme po vystúpení z autobusu hneď Maroš a ja, makali ku prvému blízkemu miestu odkiaľ bolo vidieť čiastočne potrebný horizont oblohy. Astronomicky skúsenejší Paľo po vzhliadnutí zatiahnutej oblohy si to hneď namieril rovno ku blízkej krčme, s poznámkou, že o pol hodiny to bude lepšie, čo voľne preložené znamenalo, že si dáme pivo. Samozrejme, že sme nevideli nič a vidiac rozľahlú vrstvu oblakov nad nami sme dlho neváhali a bez slova sme sa stotožnili s Paľovým názorom. Ten nás už s úsmevom na tvári a pivom v ruke vítal v miestnej vieche. „Ideme“.“ Ideme?“ prehadzovali sme si otázky a odpovede hodnotiac naše šance pri posedení. "Ideme." To už pani krčmárka zbystrila pozornosť a po zinkasovaní sa s vidinou väčšej tržby opýtala, kedy ešte prídeme. „Ešte prídeme“ svorne sme súhlasili s našim dohodnutým cieľom, nevediac ako pochodíme a mastili tentoraz nad dedinu na hrebeň. Medzitým sa počasie vôbec nezmenilo. Paľo pri pohľade na rovnakú oblohu ako predtým, optimisticky zahlásil, že sa zamračená tmavá obloha roztiahne, čo sme Maroš a ja komentovali s patričnou dávkou irónie. Napäté oči čumiace cez mraky hľadajúc nejaké presvitajúce svetlo žiarivých hviezd nočnej oblohy, či túžba poznania nakoniec vyvolali zázrak. Nepreniknuteľné oblaky sa pomaly nad nami roztvorili a ponúkli nám v tú chvíľu takmer čistý pohľad na hviezdnu oblohu.„Božie oko“ krútili sme neveriaco hlavami a ja som v tú chvíľu začal veriť na zázraky. Nikde inde čo oko dovidelo diera v oblohe nebola. Jednoducho zázrak. Paľo, čoby astronóm amatér upriamil našu pozornosť nad horizont, kde sa uprostred zostávajúcej mračnovej vaty slabým svetielkom prebíjali dve hviezdičky. S nadšením rozprával, že tá horná je on a dolná ona. Blízko seba sťaby vo vzájomnom objatí. Boli to maličké hviezdičky a nijako sme to nekonfrontovali s tým, že to mali byť jasné žiarivé hviezdy. Potešený na duchu sme takto pretrvali niekoľko dlhých minút a ochkali sme sa nad celým vesmírom a neopakovateľnosťou chvíle. Zrazu naše rozjímanie prerušil opatrným príhovorom Paľo. „Chlapci toto nie je Venuša a Jupiter. Pomýlil som sa, sú niekde v mrakoch ďalej na horizonte.“ Ja s Marošom, ktorí sme doteraz verili, že ich vidíme, a uverili sme aj zázraku otvorenia oblohy len pre nás a verili sme všetkému ako malé deti v Ježiška a zrazu... Zdúpneli sme. Mali sme chuť ho skopnúť dole do dediny. Ešte aj autobus nám ušiel pred nosom. Takže sme šli zvýšiť tržbu do výčapu, aby sme zhodnotili výpravu za poznaním. Paľo nám ešte dlho do posledného spoja vykladal o svojom omyle a kupoval si nás rundami. Ale ja verím, že som Venušu a Jupitera videl. Nedám si predsa vziať Ježiška.



horami.sk

Klasifikovanie chát na horách

Pri klasifikovaní ubytovaní a služieb na horách existuje stále neutešený stav v informovanosti o objektoch, (chatách) pretože pokiaľ viem, neexistuje určenie čo je to horská chata ani vo vyhl. 277 Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z 26. júna 2008, ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried. Chcelo by to rozkategorizovať všetky chaty, aby sa vedel návštevník zorientovať, - ale je tu asi legislatívna diera, ktorá nerieši základnú podmienku ubytovania na horách a to z hľadiska sezónnosti, ale aj z hľadiska kategórie štandardu služieb, potreby a možnosti núdzového prístrešku, ako je to v Alpách, rozlíšenia medzi chatami so službami pre verejnosť a chatami podnikovými, čo je ešte stále na našich mapách, teda mať informačný prístup k ubytovaniu a službám z hľadiska bezpečnosti. Mať na mape VŠEOBECNE vyznačenú chatu, prísť ku nej a tam skolabovať pred zavretými dverami je veľmi ožehavé aj z právneho hľadiska. Možno sa pokúsim iniciovať riešiť túto problematiku.

Čierny víkend v Nízkych Tatrách: O život prišli štyria ľudia!

04. 03. 2012 10:07 - V sobotu v Nízkych Tatrách tragicky zahynuli Tereza († 25) z Prahy, Peter († 32) z Brezna a Jaro († 42) z Valaskej. V nedeľu pribudol štvrtý mŕtvy Jiří († 28) z Brna.

Do českej lyžiarky Terezy († 25), ktorá sa viezla na vleku, narazil neznámy snoubordista.

Autor: tv joj

V sobotu zahynuli v Nízkych Tatrách traja turisti. V nedeľu našli ďalšie nehybné telo. Banskobystrická policajná hovorkyňa Mária Faltániová informovala, že v Nízkych Tatrách našli v nedeľu už štvrtú obeť. Je ňou skialpinista. Podľa informácií, ktoré získal Čas.sk, obeťou je Jiří († 28) z Brna. Moravák, ktorý sa v nedeľu vybral spolu s ďalšími skialpinistami na túru na Ďumbier.
Podľa informácií Horskej záchrannej služby na padajúce telo spod vrchola Ďumbiera upozornil turista. Muž letel približne 300 metrov a zastavil sa na lesnom poraste. Príčinou tragédie podľa horských záchranárov mohla byť nevhodná obuv a nepoužitie stúpacích želiez, ktoré sú nutné v podmienkach aké na hrebeni Nízkych Tatier momentálne pretrvávajú. Moravák bol podnikateľ, ktorý na internete dodával čelovky aj pre záchranárov.

Do Terezy narazil snoubordista
"Išla na pome hneď predo mnou, keď sa naraz objavil snoubordista, ktorý mieril priamo na ňu. Tereza nestihla uhnúť, po náraze stratila snoubord a padala posvahu asi 200 až 300 metrov," popísal tragédiu Terezin kamarát Martin Hanes (34).
Jediné, čo si teraz nešťastná rodina praje je, aby bol vinník za Terezinu smrť potrestaný. Nešťastní pozostalí oslovujú prípadných svedkov: "Chceli by sme poprosiť všetkých, ktorí by mohli niečo vedieť, aby sa ozvali polícii. Ten človek, ktorý do nej narazil zababelo ušiel! Možno keby jej na mieste pomohol, mohla žiť," odkázala rodina.
Smrť českej lyžiarky Terezy († 25) z Prahy vyšetruje polícia. Neznámy snoubordista, ktorý narazil do mladej ženy vezúcej sa na lyžiarskom vleku na Dereše, ušiel! Podľa doterajších zistení snoubordista padol do stopy pre lyžiarov, kde narazil do Terezy. Lyžiarka po náraze letela približne 200 až 300 metrov a v kosodrevine sa smrteľne zranila. Privolaným záchranárom sa ju nepodarilo oživiť. Podľa obchodného registra na internete bola mladá žena podnikateľkou. "Prípad vyšetrujeme ako usmrtenie," povedala pre Čas.sk banskobystrická krajská policajná hovorkyňa Mária Faltániová. Aj v ďalších dvoch prípadoch polícia začala trestné stíhanie.

Precestoval svet, zahynul neďaleko domu

Druhým lyžiarom, ktorý v sobotu okolo poludnia zahynul v Nízkych Tatrách, je Peter († 32) z Brezna. Podľa doterajších zistení sa v priestore nad Halašovou jamou pošmykol a padol približne 300 metrov do žľabu. Pri páde utrpel zranenia nezlučiteľné so životom. "Peter miloval hory, ktoré sa mu stali osudnými," povedala s neskrývanou ľútosťou v hlave matka (63) lyžiara. "Precestoval svet, bol v Južnej Amerike, v Andách, Indii, na Islande a zahynul neďaleko domu," dodala Petrova matka.

Skialpinista padal vyše 1200 metrov

Jaroslav († 42) z Valaskej (okres Brezno) bol v sobotu na trase z Trangošky na Ďumbier. Okolo 13 hodiny

sa pošmykol na zľadovateľom teréne a padal približne 1200 metrov. Zletel do žľabu nad Lavínišťom, kde sa smrteľne zranil. Záchranárov, ktorí Jaroslavovi už nedokázali pomôcť, privolal jeho rovesník a kamarát z tej istej dediny. "Jaro veľmi miloval prírodu. Zdravo sa stravoval, žil svoj život naplno. Je to veľmi smutné," povedala Jarova teta.

Horskí záchranári varujú!

Horská záchranná služba na svojej internetovej stránke upozornila, že hlavný hrebeň Nízkych Tatier a rovnako aj niektoré lokality ostatných pohorí sú pokryté tvrdým až ľadovým snehom! Zľadovatené sú svahy na severnej aj na južnej strane. Hrozí veľké nebezpečenstvo pošmyknutia sa! Odporúčame použiť stúpacie železá. Horská záchranná služba posilnila hliadky záchranárov na hrebeni, ktorí budú usmerňovať návštevníkov v pohybe. V nedeľu horskí záchranári z Nízkych Tatier ratovali slovenského turistu, ktorý spadol asi 200 metrov z hrebeňa Nízkych Tatier a poranil si ľavú nohu. Pri jeho záchrane pomáhal aj vrtuľník.

Vysoké Tatry: Dráma so šťastným koncom

V Škaredom žľabe vo Vysokých Tatrách sa v nedeľu

šmykli a spadli otec so synom z východného Slovenska. Starší z dvojice padal 700-800 m, dostal sa až dole a bol dobre viditeľný z vrtuľníka. Leteckí záchranári ho dosiahli, ošetrili a evakuovali palubným navijakom. Pacienta odovzdali do rúk pozemných záchranárov na heliporte v Starom Smokovci. Vrtuľník sa vrátil pre mladšieho turistu. Ten bol oblečený v tmavých farbách a v kosodrevine zle viditeľný. Pri asi 200-metrovom páde si spôsobil vážne poranenie nohy, bol vysilený a podchladený. Opäť palubným navijakom vysadili k pacientovi lekára, ten ho ošetril a navijakom evakuoval. "Po naložení do vrtuľníka odviezli zraneného do popradskej nemocnice

," informovala hovorkyňa leteckých záchranárov Sylvia Galajda.
Vo Vrátnej doline sa zranilo 13-ročné dievča Vrtuľník letel v nedeľu popoludní do Vrátnej doliny. Popod kabínkovú lanovku na Snilovské sedlo sa vybralo na pešiu turistiku dievča (13) zo Zázrivej (okres Dolný Kubín). Už bolo takmer v cieli, keď sa pošmyklo na zľadovatelom svahu a šmýkalo sa asi 200 metrov. Turistku zastavil až strom, do ktorého narazila chrbticou. Na miesto letel vrtuľník, z ktorého navijakom spustili lekára. Ten dievča ošetril, naložil do vákuového matraca a s podozrením na zlomeninu hrudnej chrbtice, rebier a ďalšími tržnými ranami navijakom evakuoval z terénu. Na heliporte dievča naložili do vrtuľníka a transportovali do nemocnice v Žiline.

Rodičia Terezy († 25) prosia: Nájdite zabijaka na snouborde!

Dnes 12:00 - Slzy, nešťastie a bezmocnosť. Také sú pocity blízkych Terezy S. († 25), ktorú z vleku na Chopku zrazil neznámy snoubordista.

Tereza zahynula po náraze od snoubordistu.

Autor: fab

• 
• 
• 
• 
• 

 

Čierny víkend v Nízkych Tatrách: O život prišli štyria ľudia!

V sobotu v Nízkych Tatrách tragicky zahynuli Tereza († 25) z Prahy, Peter († 32) z Brezna a Jaro († 42) z Valaskej. V nedeľu pribudol štvrtý mŕtvy Jiří († 28) z Brna. viac

Mladá Češka padala 300 metrov a vážnym zraneniam na mieste

podľahla. Po snoubordistovi polícia pátra. Rodičia mŕtvej Pražanky obviňujú z jej smrti aj prevádzkovateľov vleku. Lyžiarov, ktorí boli počas smrteľnej nehody mladej ženy na svahu, žiadajú, aby im pomohli nájsť toho, kto ju na svahu zrazil a z miesta nešťastia ušiel.

Tereza prišla v piatok

do Banskej Bystrice s kamarátmi za svojou bývalou kolegyňou Evkou. Mali spoločne naplánovanú lyžovačku, ktorá sa však skončila tragicky. Mladú Češku počas jazdy na vleku nabral neznámy snoubordista. Nevládne Terezino telo

letelo po svahu ešte 200 až 300 metrov. Podľa výsledkov pitvy bezprostrednou príčinou smrti boli zlomenina hrudnej chrbtice s porušením miechy a iné závažné poradenia spôsobené pádom. Polícia už cez víkend začala prípad vyšetrovať. „Po snoubordistovi stále intenzívne pátrame,“ doplnila Mária Faltániová, banskobystrická policajná hovorkyňa.

Terezin priateľ Jirka nesie jej smrť ťažko. „Bola ako anjel,“ povedal.Autor: fab

Včera prišli do Brezna na políciu

aj Terezini rodičia a priateľ Jirka, ktorí jej smrť nesú veľmi ťažko. „Ona bola ako anjel, ktorý chcel každému pomáhať. Ani mäso nejedla, pretože zbožňovala zvieratá. Radšej kúpila psom granule ako pre seba niečo. Bola veľmi dobrá,“ povedal so slzami v očiach priateľ. On a aj rodičia sú nahnevaní najmä na prevádzkovateľov vleku. „Ako ho mohli nechať zapnutý, keď tam od rána boli samé úrazy? Možno keby nefungoval, mohla naša dcéra ešte žiť,“ hovoria nešťastní blízki, ktorí sa s nezmyslenou smrťou Terezky nevedia vyrovnať. Jediné, čo si teraz prajú, je, aby bol vinník potrestaný. Všetkých, ktorí boli v osudnú chvíľu na svahu a videli, čo sa stalo, žiadajú, aby sa obrátili na nich alebo na políciu. „V ten deň sa tam mnohí ľudia zranili. My určite plánujeme podať žalobu na prevádzkara Chopku-Juhu,“ dodali Terezini rodičia.

Včera vypovedali na polícii aj Terezini rodičia.Autor: fab

Na polícii okrem rodičov vypovedal aj Banskobystričan Martin Hanes (34), kamarát mladej Češky, ktorý išiel na lyžiarskom vleku hneď za ňou. Bola to ich prvá jazda. „Zrazu sa objavil snoubordista. Tereza sa mu nestihla uhnúť tak ako ja. Po náraze stratila snoubord a letela až za kopec 200 až 300 metrov. Keď som ju objavil, oživoval ju záchranár horskej služby,“ potvrdil Martin. Ani on nechápe, prečo vlek fungoval, keď boli také zlé poveternostné podmienky.

„Vyjadrujeme úprimnú ľútosť nad vzniknutou situáciou. Všetky naše strediská sa riadia pokynmi horskej služby a plne ich rešpektujú. V prípade, že horská služba terén označí za nespôsobilý, dodržiavame pravidlo, že stredisko alebo zjazdovku nespúšťame do prevádzky. Bezpečnosti lyžiarov venujeme maximálnu pozornosť,“ uviedla Katarína Šarafínová, hovorkyňa Tatry Mountain Resorts. Polícia v prípade úmrtia českej lyžiarky začala trestné stíhanie pre prečin usmrtenia.
--------------------------------------

Čo na to povedať, je hrozné čo sa stalo.

Ale treba sa zamyslieť najmä prípadom usmrtenia bytosťou na snouborde. Nemá nárok nosiť prívlastok človek, ak to zrobil. Za svoje správanie voči inému nevinnému človeku, ktorému a jeho rodine, priateľom, veľmi, veľmi ublížil. Bez možnosti nápravy. Za svoje pravdepodobne ľahkomyseľné, sebecké konanie, ktorým zapríčinil tragédiu. Ušiel. Ak má dušu bude ho obraz tragédie mátať desiatky rokov v bessených nociach. Ak nemá ...

Nie je žiadnou výnimkou, že sa nám mladí predvádzajú na svahoch so svojimi kúskami, ako by im patril celý svet. Malo by byť dané jasné STOP takýmto bezcharakterom. Žiaľ  tzv. „adrenalín“ rozličných nevyzretých indivíduí  je nežiaducim adrenalínom pre svoje okolie. Mátožné postavy ovešané slúchadlami, omámenie rýchlosťou a hádam aj alkoholom, drogami, hudbou v slúchadlách, pocitom svojej sebeckosti, frajeriny, vyvádzajú a žiaľ spôsobujú tragédie nevinných.

Nech je tento prípad mementom pre bláznov na svahoch a pre ich rodičov, ktorí možno netušia komu dávajú vreckové...

Vlado Čuchran - www.horami.sk 

     

Cesta na Mont Blanc nabízí nový úkryt pro horolezce

http://www.designmagazin.cz/architektura/28844-cesta-na-mont-blanc-nabizi-novy-ukryt-pro-horolezce.html

Italští architekti ze studia Leap nechali na jedné z nejtěžších horolezeckých cest na nejvyšší evropskou horu Mont Blanc postavit moderní až futuristický přístřešek, který nabídne horolezcům pod pilířem Gervasutti luxusní zázemí pro přečkání nevlídné noci. Obydlí je prefabrikované a stavělo se s pomocí helikoptéry dva dny.
Zdolat nejvyšší evropskou horu Mont Blanc, sahající do výšky 4 810 metrů nad mořem na území Francie, Itálie a Švýcarska, je dopřáno jen těm nejzdatnějším horolezcům. Jednou z nejtěžších cest má být až dvoudenní zdolání Gervasuttiho pilíře, který byl pojmenován po stejnojmenném horolezci, který pilíř v roce 1946 zdolal jako první avšak později zahynul ve sněhové bouři. Pod tímto pilířem vyrostl nový přístřešek, který dopomůže horolezcům k cestě na vrchol.

Nečekejte dlážděnou cestu neboť objekt, který byl nazván New Refuge Gervasutti, byl po částech prefabrikován v Itálii, vyzdvižen helikoptérou a do skalního masivu připevněn speciálním týmem, takže do dveří vedou jen ocelová lana. Přístřešek, jenž je první realizací studia ze série připravovaných úkrytů do nevšedních podmínek, má tvar tubusu připomínajícího kulatými okny ponorku. Dojmu dopomáhá i velké okno v čele nabízející panoramatický výhled do údolí.

Obydlí sestavené z pěti buněk o celkové hmotnosti 2 500 kilogramů nabízí na 30 metrech čtverečních dobře izolované vstupní dveře, spaní až pro 12 osob ve třech patrech na sklopných palandách, kuchyni s vařičem a spižírnou, prostor pro posezení i elektrickou energii získanou z fotovoltaických panelů na střeše. Celkově se náklady vyšplhaly na 250 000 euro, tedy asi 6 300 000 českých korun.

Láska kvitne u každého druhu

Snímku zhotovil v Antarktíde fotograf Silviu Ghetie.

PORT LOCKROY, 14.12.2011 14:56 | TVNOVINY.sk

 

V chladnom počasí sa kolónie tučniakov držia čo najviac pokope, aby im bolo teplejšie. Tieto dva tučniaky na romantickej snímke sa však nepotrebujú tlačiť s ostatnými. Ich totiž hreje láska.
Nádhernú snímku zhotovil fotograf Silviu Ghetie (43) v prístave Antarktického polostrova Port Lockroy. Ghetie pochádza z Rumunska a najviac fotografuje ľudí, ale nemohol si nechať ujsť ani toto kúzlo okamihu počas expedície.
Na snímke vyzerajú tučniaky ako ľudia, ktorí sa držia za ruky a dívajú sa na seba zbožňujúcim pohľadom.

Zaľúbené tučniaky v Antarktíde.

(Foto: Profimedia.sk)
http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/zaujimavosti/laska-kvitne-v-kazdom-druhu.html

Horské túry včera, dnes a zajtra

Nejaký čas sledujem dianie v činnostiach na horách. Mám pocit, že sa časť mladej generácie príliš na hory „nenamáha“ a pri nejakých aktivitách ide skôr len o nejaký druh exhibicionizmu. Vidieť, že tu v mnohých prípadoch nejde o lásku k prírode, k poznávaniu rozmanitosti bytia, ale o presadenie svojho JA, značky svojich lyží, oblečenia. Pamätám sa na svoje začiatky v turistickom oddiele, kde som po dosiahnutí istých výsledkov dospel k názoru, že chcem ísť aj cestou nenalinkovanou, cestou bádania, tvorenia, pretože kreativita ma sprevádza v celom mojom profesionálnom živote. Patrili sme do skupiny, nazvem to, romantických turistov, horolezcov, jaskyniarov. Nevyhľadávali sme chaty, tobôž hotely, cesty boli náročné, dlhé, so všetkým tým, čo k tomu patrí, teda stravou, matrošom, na svojom chrbte, bivakmi. Vyrábali sme si skoby, za vklínence sme považovali zabrúsené matice, či vzácne vyfrézované duralové čoky. Sedačky sme mali šité z padákových popruhov či bezpečnostných pásov. Istilo sa na uzloch, slučkách, rozličných repkách, používali sa aj hasičské oceľové karabiny. Oblečenie zo šuštiakových fukíriek, naimpregnovaných sprejmi či mastené všeličím. Topánky kožené, lojom a včelím voskom impregnované „popradky“ či „botasky“ s vibramom. Stavbárske či motoristické prilby, neboli ničím výnimočné. Čelovky robené z bateriek. Boli sme vynaliezaví a svoje skúsenosti sme si navzájom odovzdávali. Pomáhali sme si s výrobou rozličných vymožeností, vedeli sme ako na to. Určite by si niektoré zaslúžili ocenenie ako priemyselný vzor. Ak sa niekomu pošťastil nejaký výrobok napríklad z Rakúska bol to frajer.

Už vtedy nastupovala generácia a neboli to výrazné vekové rozdiely, ktorej sa trocha pootvorili dvere, ešte pred pádom železnej opony a tak sa títo mohli pri svojich prvých túrach vyzbrojiť matrošom o ktorom sa nám len akurát snívalo. A zároveň namiesto našich „romantických“ túr nastúpili časy „hviezdicových“ túr realizovaných z jedného miesta, naľahko s nocľahom a pivom na blízkej chate. To hovorím o horolezectve.

Zdá sa, že sa nejako prevalilo aj do klasickej turistiky a realizácia viacdňových túr s presunom sa nejako pomaly vytráca. Už sa vyžadujú teplé postele, sprcha, večera. Je to na škodu, pretože pobyt v horách predstavuje aj určité odriekanie, za čo sa mu hory odvďačia nádhernými končinami, zážitkami. Ako keby sa ľudia nevedeli tešiť z vychádzajúceho slnka, z pohľadu na šantiace kamzíky či bacuľato nemotorné svište, fotkami dávajú najavo, že skôr dajú prednosť exhibičným záberom stojac vedľa vchodu hotela, aby sa s tým dalo popýšiť.

Je na škodu, že aj tí ľudia, ktorí idú do prírody strácajú potrebu si tu prírodu užiť plnými dúškami. Mám pocit, že nás „romantikov“ akosi ubudlo. Stretávam sa ešte s nimi asi priamo úmerne zo vzdialenosťou od civilizácie. Hovoria rôznymi jazykmi, ale chvalabohu majú spoločnú reč.

Ľadovce na ústupe, človek na postupe - do záhuby

Ledovce ve francouzských Alpách se prý zmenšily o čtvrtinu

http://www.enviweb.cz/clanek/archiv/89355/ledovce-ve-francouzskych-alpach-se-pry-zmensily-o-ctvrtinu

Klimatické změny

10.12.2011 | zdroj: ČTK | 

Ledovce ve francouzských Alpách ztratily v uplynulých čtyřech desetiletích více než čtvrtinu své plochy. S odvoláním na francouzské vědce to dnes uvedla britská zpravodajská stanice BBC na svých webových stránkách. Podobné jevy ve světě se zpravidla přisuzují globálnímu oteplování v důsledku skleníkových plynů.

Na přelomu 60. a 70. let minulého století pokrývaly ledovce ve francouzských Alpách asi 375 kilometrů čtverečních, koncem uplynulé dekády to bylo kolem 275 kilometrů čtverečních. To představuje úbytek o zhruba 26 procent za posledních 40 let, uvedli autoři výzkumu.

"Úbytek ledovců je menší v severních Alpách než v jižních Alpách. Myslíme si, že je to menší výškou hor na jihu, ale také jinými klimatickými podmínkami. Na severu je více přeháněk a větší oblačnost," poznamenala Marie Gardentová ze Savojského univerzitního střediska, která představila závěry výzkumu na vědeckém zasedání AGU v USA.

Tým napočítal v posledních letech kolem 600 ledovců. Využíval především letecké a satelitní snímky, které ale prověřoval osobně. Automatické mapování terénu satelitem někdy "přehlédne" ledovec, který je pokrytý nějakou sutí či jen zakryt mraky, vysvětlila Gardentová, která výzkum vedla.

Před třemi lety švýcarští vědci došli k závěru, že také ledovce na švýcarské straně Alp ztrácejí stále rychleji svůj objem, poznamenala BBC.

 

Ledovce ve francouzských Alpách se prý zmenšily o čtvrtinu - žiaľ je to tak. Už neplatia ani nedávno vydané mapy! Všetko sa udialo v období kratšom než ľudský život! Katastrófu si ľudstvo stále nie a nie uvedomiť...

Vladimír Čuchran Horami

Lacove lavíny

Muž vyviazol živý spod lavíny: Pomoc si privolal mobilom!

http://www.cas.sk/clanok/104656/muz-vyviazol-zivy-spod-laviny-pomoc-si-privolal-mobilom.html

02. 02. 2009 09:58 - Mal z pekla šťastie. Horolezec Ladislav Deli (48) z Popradu traverzoval svah vo Veľkej Studenej doline, keď zrazu odtrhol lavínu, ktorá ho zasypala.

Horolezec Ladislav Deli.

Jeho volanie o pomoc však začuli kamaráti na lyžiach a zavolali záchranárov. Aj keď horolezca dvojmetrová vrstva snehu uväznila na pol hodiny, vyviazol našťastie bez zranení. „Liezol som na Grozsov ľadopád a potom som sa odtiaľ pobral na Zbojnícku chatu. Chcel som si to skrátiť, a tak som svah traverzoval, aby som nemusel ísť dole a zase hore. V jednom momente som pravdepodobne stúpil na snehový návej a už sa to na mňa sypalo,“ spomína si na včerajšiu lavínu Ladislav Deli (48).

Skúsený horolezec mal na nohách snežnice a tie mu znemožňovali dostať sa spod nánosu snehu. Pod dvojmetrovou vrstvou snehu tam bol ako prikovaný. „Snažil som sa nespanikáriť. Rýchlo som si vyrobil vzduchový tunel a kričal som o pomoc, čo mi hrdlo stačilo,“ opisuje dramatické momenty pod lavínou Ladislav. Kamaráti ho síce počuli, ale na rozľahlom svahu ho nevedeli nájsť. „Po pol hodine sa mi podarilo vybrať mobil z vrecka,“ pokračuje Ladislav. Kamarátom potom cez telefón presne vysvetlil, kde sa nachádza. Horskí záchranári horolezca napokon vyslobodili a na mieste ošetrili.

Podľa horského záchranára Michala Gerčáka (27) horolezec podcenil situáciu nedostatočným vybavením. Mierne podchladeného muža transportovali vrtuľníkom do popradskej nemocnice

na ďalšie ošetrenie. „Röntgen hrudníka a ultrazvuk brucha ukázali, že je v poriadku. Pre podchladenie bude však u nás na pozorovaní ešte dva-tri dni, potom by mohol ísť domov,“ uviedol traumatológ Ján Palko.

Autor: Nový Čas, Braňo Bielený

Laco, Laco. Pamätáš, keď sme zhučali spod Zlobivej? Vtedy som mal tvoje mačky pred svojou tvárou. Skončili sme na rume na Popradskom. Dvadsať rokov a viac je tomu naspäť. Tuším si mediálna hviezda. :)

Vladimír Čuchran Horami

zverejnené na facebooku http://www.facebook.com/horami.sk  

------------

Prežil bielu smrť

13.03.2009 08:00|Zdroj: MILAN GREJTÁK

Aké sú pocity človeka, ktorého uväzní lavína? Horolezec Ladislav Deli to pred pár dňami zažil na vlastnej koži.

Spočiatku to bolo, ako keď sa vám noha z ničoho nič zaborí hlbšie do snehu. Bez predchádzajúceho náznaku, bez výrazného zvuku. Pocítil som len jemnučký záchvev, nepatrné pokĺznutie a už som sa postojačky viezol ako v hustej vode, čo ma vťahovala do svojich útrob – opisuje horolezec Ladislav Deli (46) moment, ktorý ho takmer stál život. Je to totiž len pár dní, čo takmer zahynul pod lavínou.

Uväznený v snehu

Hoci bol naozaj blízko smrti, lavínovú skúsenosť opisuje Laco Deli pokojne a racionálne. Práve sa vracal z výstupu Grószovým ľadopádom, keď hmotnosťou svojho tela odrezal dve nespojené vrstvy snehu. A tie sa aj s ním zošmykli do Veľkej Studenej doliny.
„Nešlo to rýchlo,“ konštatuje o zosuve, ktorý ho za necelú polminútu strhol asi päťdesiat metrov do kotliny. Strach vraj nepocítil, naopak, racionálne sa snažil robiť to, čo o lavínovom nešťastí vedel teoreticky.
„V lavíne širokej skoro sto metrov som hýbal rukami, manévroval telom, snažil sa, aby ma sneh nepretočil a aby som zostal na povrchu.“
Naštastie, hoci ho snehová masa vťahovala čoraz hlbšie, naozaj sa mu podarilo zostať v horizontálnej polohe. A keď sa lavína konečne upokojila, bol v snehu uväznený po plecia. Potom mu ponad hlavu preletela ešte jedna snehová vrstva a zrazu bol pokoj. Hrôzostrašnú „plavbu“ síce prežil, no v ľadovej mase mal telo pridlávené ako v betóne. Podarilo sa mu aspoň uvoľniť si ruky a odhrnúť sneh sponad hlavy, no potom sa len bezmocne díval na modré nebo, vrcholky okolitých štítov. Široko-ďaleko nebolo nikoho, kto by mu pomohol. A sám sa vyhrabať nedokázal. Snežnice na nohách pôsobili ako kotva.
Chyby
V osudnú nedeľu sa skúsený horolezec vybral na túru už pred siedmou ráno. Pozemnou lanovkou sa vyviezol na Hrebienok, aby sa potom pokojným tempom pobral ku Grószovým ľadopádom. To, že šiel sám, bola základná chyba, no on si to neuvedomil. Pri výstupe totiž nemal byť sám. K ľadopádom sa vybral len preto, aby využil čas, kým dorazí kamarát Rado Kotras. Potom chceli spolu vystúpiť na Zbojnícku chatu.
V nádhernom počasí všetko šlo bez problémov – cesta pod Slavkovský štít i výstup ľadopádom. Zostupovou trasou sa vrátil na jeho úpätie a okolo desiatej odtiaľ s Radom telefonoval. Ten už bol na začiatku doliny, takže sa dohodli, že sa stretnú na turistickom chodníku. Vtedy prišla druhá chyba – k chodníku sa pustil krížom cez svah zaviaty čerstvým snehom. „Nechcel som strácať výšku a nakoniec, robí sa to bežne,“ vysvetľuje. Lenže určite to nie je bežné v lavinóznom teréne. To si však Laco neuvedomil, pretože pred odchodom na túru si overil stupeň lavínového nebezpečenstva. Vyhlásená bola dvojka, čo značí, že pohyb v horách je pomerne bezpečný. „Lokálne to však mohlo byť aj rizikovejšie,“ uznáva. No a práve na to doplatil...

Volanie o pomoc

Keď Rado Kotras začul volanie o pomoc, ani vo sne mu nenapadlo, že kričí jeho kamarát. Veď pred chvíľou spolu telefonovali. Zdalo sa mu, že hlas prichádza od ľadopádov. Zlé tušenie ho premklo, keď objavil stopy smerujúce krížom cez svah a strácajúce sa na odtrhu čerstvo padnutej lavíny. To ho primälo opustiť chodník a ísť preskúmať hromadu snehu. V lavinisku však dlho nikoho nenachádzal. Počul síce volanie o ratu, no to sa odrážalo od okolitých skál, takže ťažko bolo určiť polohu kričiaceho.
„Netušil som, kde presne Rado je, no vedel som, že kráča dolinou. Preto som kričal, no najmä podarilo sa mi dohrabať k vrecku vetrovky, kde som mal mobil. Zavolal som mu a navigoval ho, kde som,“ vraví Laco, ktorý si ani na chvíľu nepripustil, že by sa jeho situácia zmenila na tragédiu.

Ďalší muž pod lavínou

Kým ho Rado našiel, bol v snehu uväznený približne pol hodiny. Medzitým jeho priateľ zavolal aj horskú službu, takže o dvadsať minút už krúžil nad lavínou vrtuľník so záchranárom Michalom Gerčákom a s lavínovým psom.
„Aj so psom ma vysadili pomocou navijaka. Zasypaného muža sme nemuseli hľadať, pretože už bol pri ňom priateľ. Určil som pozorovateľa, aby nás náhodou nezasypala ďalšia snehová vlna, a pustil sa do vyhrabávania,“ opisuje profesionálny člen horskej služby, čo sa dialo ďalej. O lavínach vie naozaj svoje. Pred ôsmimi rokmi sa totiž jedna odtrhla aj pod ním. Na svahu, kde s kamarátom lyžoval, sa zrazu pri jednej jazde sneh pod nimi pohol. Mali šťastie, že zostali na povrchu lavíny, no aj tak sa Michal zo zranení dostával niekoľko mesiacov. A ešte dlho bol psychicky otrasený. Napriek tomu sa o dva roky z neho stal profesionál, ktorý má riešenie dramatických situácií priamo v náplni práce.

Pôjde znova

Po oslobodení zo snehového zajatia dostal podchladeného Deliho do opatery lekár. V popradskej nemocnici pobudol dva dni. „Našťastie som nebol zranený, ale prešiel som kompletným vyšetrením. Bral som to ako neplánovanú preventívnu prehliadku,“ dnes už na túto tému aj žartuje. Na hory vraj nezanevrel, no v každom prípade si nabudúce dvakrát premyslí, kam v snehu stúpi.

...pokračovanie príbehu s lavínou. Až na tie uvádzané roky.

Vladimír Čuchran Horami

zverejnené na facebooku http://www.facebook.com/horami.sk

Budúcnosť festivalu horských filmov v Poprade je neistá

Nuž, nie je to dobrá správa. Festival aj vďaka ktorému sa zviditeľnilo mesto Poprad, Vysoké Tatry, ktorými sa, ak samozrejme treba, pýši celé Slovensko, nemá podporu u popradčanov, či len u ich zástupcov. Nepoznám rozpočet ani pohnútky zástupcov mesta, možno o slová turizmus, zdravie, turistika, príroda, hory poznajú len z internetu. Je to zlé znamenie nielen pre širokú verejnosť, pre milovníkov hôr, prírody, zdravia, krásy, že komercia určitého smerovania víťazí vo svojom ťažení proti vyznávačom uvedených hodnôt. 

Poprad je vstupnou bránou do Vysokých Tatier klenotu našej krajiny, ako tento kus nádhernej Zeme niektorí kvetnato ospevujú, ak treba, ako to niekomu vyhovuje, pretože inak sa k nim v globále správame často barbarsky. Je mestom so svojou atmosférou, kultúrou, históriou, krásnymi zakutiami, nádhernou panorámou hôr so svojimi problémami, ale aj ľahostajnosťou, či pretvárkou ("Potemkiáda" na http://turizmus-sk.blogspot.com/). Malo by si vážiť ľudí, ktorý svojim entuziazmom realizujú niečo tak zaujímavé, pútavé ako je tento festival s nádhernou ukážkou hôr a prírody našej Zeme prostredníctvom kamery odvážnych tvorcov. A že sa stalo festivalovým mestom. To sa nestáva v každom meste a každý deň.  

Som z toho sklamaný a budem sa snažiť, aby tieto hodnoty neprepadli na samé dno ľudkého záujmu. V každom prípade ďakujem tvorcom a usporiadateľom za sprostredkovanie nádher našej Zeme.    

http://korzar.sme.sk/c/6172114/buducnost-festivalu-horskych-filmov-v-poprade-je-neista.html

Už tohtoročný rozpočet festivalu s dotáciou od mesta Poprad 9 000 eur bol napätý. Mesto dá na festival na budúci rok už len 5 000 eur.
POPRAD. Budúcnosť Medzinárodného festivalu horských filmov v Poprade je po dnešnom schválení rozpočtu mesta Poprad otázna.
Poslanci schválili pre Nadáciu Horský film, ktorá festival organizuje, na budúci rok dotáciu 5 000 eur. Ešte tohto roku bola dotácia 9 000 eur, v roku 1998 pritom mesto podporovalo festival sumou viac ako 13 000 eur.
„Sme radi, že sme dostali aspoň túto sumu, ale v súčasnosti je situácia veľmi zlá, už tohto roku bol rozpočet festivalu veľmi napätý. Budúcnosť festivalu je veľmi otázna,“ uviedla pre SITA riaditeľka festivalu Mária Hámorová.
Nadácia Horský film je jediná inštitúcia, ktorá dostane od mesta dotáciu na kultúrne podujatia v Poprade v roku 2012.
V situácii, keď festival nebude mať garantované určité peniaze, nemôže sa podľa Hámorovej uchádzať ani o granty a dotácie z iných zdrojov. V súčasnosti zvažuje Mária Hámorová zotrvanie vo funkcii riaditeľky festivalu.
Druhým riešením je zorganizovanie 20. ročníka medzinárodného festivalu horských filmov v krízovom režime, čo znamená radikálne škrty v programe.
Ako príklad uviedla obmedzenie programu, tlačovín, zrušenie lezeckej súťaže, zasadnutia Medzinárodnej aliancie pre horský film, výrazné obmedzenie hostí festivalu.
„Možno požiadam ľudí, či sú ochotní robiť zadarmo. Alebo budeme vysielať filmy v pôvodnom znení?“ zauvažovala Hámorová. Sponzori majú podľa nej až príliš ďaleko do Popradu.
Zatiaľ nechce pripustiť myšlienku, aby sa jubilejný 20. ročník festivalu neuskutočnil, aj keď by sa podľa nej tomu niektorí možno potešili.
„Je jednoduché vypadnúť zo štruktúr, ale dostať sa tam späť by bolo výrazne ťažšie,“ uviedla Hámorová.
Medzinárodný festival horských filmov v Poprade je členom Medzinárodnej aliancie pre horský film, ktorá združuje najvýznamnejšie festivaly horských filmov na svete.

Slávny mladý horolezec zahynul s kolegom na Mont Blancu

LONDÝN. Rodina slávneho mladého britského horolezca Roba Gauntletta, ktorý v sobotu zahynul vo francúzskych Alpách, dnes uviedla, že je zničená smrťou svojho syna i jeho spoločníka-horolezca.

Rob Gauntlett zahynul na horolezeckej trase smerom na Mont Blanc, ktorý je s výškou 4810 metrov najvyššou horou Álp.
Dvadsaťjedenročný Gauntlett sa stal jedným z najmladších Britov, ktorí vyliezli na najvyšší vrch Zeme Mount Everest. Tento štít totiž pokoril v roku 2006 ako 19-ročný tínedžer. Preslávil sa aj v roku 2007, keď úspešne prekonal cestu zo severného pólu na južný pól, dlhú 41.842 kilometrov.
Pri sobotňajšom nešťastí zahynul aj jeho kolega, 21-ročný James Atkinson. Oznámilo to britské ministerstvo zahraničných vecí.
Britskí predstavitelia v sobotu vyjadrili presvedčenie, že smrť oboch horolezcov zapríčinila lavína. Hovorkyňa ministerstva pod podmienkou zachovania anonymity dnes však uviedla, že príčina nešťastia ešte nie je stanovená.
"Nevieme presne, čo sa stalo, ale určite išlo o veľký pád a obaja zahynuli," povedala Robova mama Nicola. "Všetci sme zničení. Bol ešte príliš mladý na smrť. Môžeme sa iba utešovať, že zomrel pri niečom, čo miloval," dodala.
Anna Gregoryová z Britskej horolezeckej rady uviedla, že Gauntletta jeho kolegovia horolezci obdivovali. "Bol to mimoriadny výkon, keď vyliezol na Everest. Mal výnimočnú povahu a bol inšpiráciou," vyhlásila Gregoryová.

nedeľa 11. 1. 2009 16:07 | Copyright © TASR 2009
© 2009 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

Obrázky ©2012, Údaje máp ©2012 - Podmienky použitia

Mapa

Satelitné

Hybridné