Je poobede. Unavený denným pracovným stereotypom a pachtením, dobiehaním času napochytro riešim stav svojho „Ja“ Chcelo by to vyčistiť si dušu a trocha ponamáhať telo. Rozhodnutie je krátke. Bus na ZOO, odtiaľ na chatu Na Hrešnej. Dupáčik zjazdovkou v horúcom letnom popoludní si vyžaduje penivú odmenu. Nezostane pri jednej. Cítim úľavu a opadanie stresov. Družná debata s personálom a návštevníkmi mi pomáha resetovať unavenú dušičku. Tá je potešená pohľadom dole na oparom utopené Košice. Určite sa tam dole všetci niekde pachtia za vidinou svojho šťastia. Všade plno ľudí, zhon, nervozita, apatia. Chlad medziľudských vzťahov. A niekde nad tým dianím, akoby na obláčku pohody sa vznášajú úsmev, dialóg, humor, priateľstvo, človečina, čo ja tak rád. Užívam si pohodu spriaznených duší. Nechce sa mi dolu, do víru všedných dní, kde na mňa všade a vždy čosi číha. Dane, platby, zarobiť na to. Potrebujem ešte ďalšie penivé, aby som nabral odvahu zísť tam dolu. Kladiem si v duchu množstvo otázok, hľadám odpovede. Nachádzam otázniky, aj bez odpovedí. Chápe to niekto? Myslím, že našťastie áno, aspoň niektorí, čo sa stretávame na horských chodníkoch.
Preto chodím na hory a túlam sa horami.
články, poviedky, postrehy
články, poviedky, postrehy - trochu fejtónu, poviedok
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára