Je ešte len ráno...

Ideš do práce. Nepôjdeš pol hodiny autom s nemožnosťou zaparkovania v meste, nepôjdeš hromadnou dopravou ani bicyklom – tiež ho nezaparkuješ. Ideš pol hodiny pešo. Pol hodiny pre tvoje zdravie. Máš vybratú trasu stromovými alejami, obdivuješ strom v kvete, divý mak, spev vtákov, obdivuješ kvety v upravených záhradách, pohladíš pohľadom strážcov domov a kamarátsky sa s nimi zvítaš. Rozmýšľaš nad divočinou sveta, nadávaš lebo nevieš prejsť cez frekventovanú ulicu, keďže zebry sú ďaleko. Všetko nastavené tak, aby prešli konvoje áut, nie však pešiak. 15 metrov. Bezmocne čakáš. Už tu nie si vítaný. Územie ovládané motormi. Šoféri s mobilmi na ušiach. Zbytok ohľaduplnosti zanechaný niekde ďaleko pred pubertou v nevinnom detstve. Víťazní borci na zrúdach s kolesami. Hodnotíš autá a ich majiteľov. Rovnováha. Rozmýšľaš o tom o čom asi rozmýšľajú oni. Viac zarobiť, užiť si, uchmatnúť viac sústa v čase svojho bytia. Byznis, supermarkety, zábava, povrchnosť, pozlátko, snobizmus. A na konci snaženia rodina. Žiaľ na konci... Rozvody, agresivita, chémia, umelina, umelý život, ilúzia spokojnosti, exotické dovolenky, sebeckosť. Úmrtia na cestách aj pre nevinných, drogy, alkohol, chamtivosť, zloba, naivita tých dobrých. Svet vrútený do víru svojho konca. Niet cesty späť. Škody napáchané homo sapiens na účtenke vystavenej Matkou Zem. Nemá to kto zaplatiť.
Prídeš do práce s čistou hlavou nabitou pozitívnou energiou. Počúvaš nadávky šoférov o situácii na cestách, počúvaš výhovorky na hromadnú dopravu. Všetci majú náladu pod psa.
Je ešte len ráno... A hľa aký rozdiel.
Vlado Čuchran - www.horami.sk